Donor. 10

15. května 2016 v 21:33 | Valence Poison |  Donor



Jeez po sto rokoch pokračkooo! ak tu o to vôbec ešte niekto stojí. Čakala som že mi budete písať viac... :/ key každopádne nehlásim žiadny comeback, nič nesľubujem, len som si to tak čítala a prišlo mi clekom ľúto že to je nedokončené... Možno to dopíšem, ale len možno :D ak teda budete chcieť. ALe som už pracujúci občan poctivý, takže fakt nemám moc času. NAvyše som najnovšie prepadla anime a väčšinu voľného času venujem slodovaniu tých kreslených somariniek :3 :D takže uvidíme. That´s all :3 :D


FRANK
Nemohol som odísť. Nedokázal by som to aj keby mi to dovolil. Tá láska čo som k nemu cítil by mi to nedovolila. Aj keď som vedel že neni správne cítiť k nemu niečo také, ale nemohol som s tým nič urobiť. Aj keby som odišiel, vedel by som že by som to dlho nevydržal a hľadal by som ho...
Celú noc som vtedy nevyliezol z izby, ale na ďalšiu som s ním šiel von. Zdal sa šťastný že som zostal.
Takže Alicia s Mikeym... Nemohol som tomu uveriť. Dá sa to vôbec? Proste... Prečo to Alic robí?
Sedel som na posteli a rozmýšľal o tom. Bol som sám, ale nie dlho lebo za chvíľu prišiel Gerard.
"Nechce sa ti zahrať šachy?" spýtal sa.
"Ani nie. Popravde som celkom unavený" priznal som.
Prešiel ku mne a prisadol si.
"Bude Alic v poriadku keď s ní...." načiahol sa ku mne a zapchal mi ústa dlaňou.
Zdvihol si ukazováčik k perám ako že mám byť ticho a potom si ukázal na ucho a na izbu vedľa. Pochopil som. Nechcel aby som o tom rozprával aby nás Mikey nepočul.
"Porozprávame sa o tom neskôr okay?" šepol tichučko.
Prikývol som.
Ľahol som si a čumel na strop. Nejako ma začínala bolieť hlava...
Ako Alicia môže keď vie že Mikey pred tým zabíjal ľudí? Keď ju uniesol? Dokázala mu to len tak odpustiť? Ja som nemohol. Stále som myslel na tú Gerardovu časť a... Nedokázal som zabudnúť. Možno to ale bolo tým že tu ešte nie som dlho. Možno časom to pre mňa prestane byť dôležité, ale... Aj keby sa to stalo a odpustil by so mu... To ako by sme boli spolu?
Dobre som nevprskol smiechom. To proste bolo absurdné... Ale... Keď som si spomenul na všetky tie jeho dotyky. Bozky do vlasov, alebo na tvár...
Pozrel som sa naňho a uvedomil som si že ma sleduje pohľadom.
"Trochu si pospím. Nevadí?" spýtal som sa.
"Samozrejme že nie. Spinkaj. Len... Nebude ti vadiť ak tu zostanem? Nejak moc... Nemám náladu byť tam."
"O..okay." prikývol som neistý či sa mi podarí zaspať keď tu bude.
Ale bol som unavený takže som myslel že hej.
Odišiel z postele aby som sa mohol vystrieť a sadol si k stolu. Zavrel som oči a zamotal sa do prikrývky.
Gerard tam sedel vážne potichu. Akoby tam nik nebol.
Rýchlo som zaspal...
Vydesene som sa strhol zo spánku keď som začul náraz z vedľajšej miestnosti.
"GERARD! Ukľudni sa! No tak prestaň s tým..." počul som kričať Mikeyho.
Nevedel som čo robiť... Chcel som tam ísť ale netušil som či by to bolo bezpečné a... celkovo som mal strach. Netušil som čo sa deje.
"Ja som bol kľudný! Nechápem prečo si mnou tresol o stenu! Chcel som sa len normálne porozprávať!"
"To čo si povedal nevyznelo ako normálny rozhovor!"
"Pred tým som nebol naštvaný, ale teraz som!"
Preboha čo sa tam deje?!!!
"Gerard! Prestaň! Ak sa tu teraz začneme biť, celú to tu zničíme!...... Choď späť do izby Alicia!"
Zrejme Alic chcela zistiť čo sa deje, ale Mikey ju poslal späť... Bral som to ako rozkaz aj pre mňa. Zrejme bude lepšie teraz sa medzi nich nemiešať...
"Tak ma neprovokuj sakra a odpovedz mi! Prečo si mi to kurva nepovedal?!"
"A čo som mal robiť?!!! Pozri sa čo robíš?!"
"To si si vážne myslel že by som..."
"Áno! Áno kurva myslel som si to! Mal som strach! Chcel som ju len chrániť to preto som ti to nepovedal!"
Takže je to o vzťahu medzi Mikeym a Alic...
"Myslel som že si veríme!"
"To áno. Verím ti Gerard. Tebe. Tomu chalanovi s ktorým som vyrástol! Nie tomu čo si bol pred tým ako si našiel Franka! To si nebol ty! Do Alicií si ziapal kvôli každej somarine, pokúšal si sa jej ublížiť! Raz si ju takmer zabil! Kurva jasné že som ti to nemohol povedať! Už tak som mal problémy ťa od nej držať ďalej!"
Gerard zostal ticho... Nedivil som sa mu. To čo teraz počul...
"Teraz by som ti to už bol povedal... Znovu si sa začal správať normálne. Len som...Nevedel som ako a..."
"Buď ticho!"
"Ger..."
"Povedal som ticho!!"
"Musíš sa ukľudniť..."
"A o čo sa snažím podľa teba, tak čuš kurva!"
Bolo ticho. Preliezol som ticho ku dverám aby som počul... Chvíľu sa nič nedialo keď sa znovu ozval Gerard. Už nekričal.
"Nikdy by som ju nezabil..." šepol v podstate.
"To čo si spravil to vyvracia Gerard. A keby to bolo raz... Po tom čo bol Frank tri dni v tej izbe, spravil si to znovu. A keby som neprišiel v čas tak..."
"NESPRAVIL BY SOM TO!!!" zakričal.
"Gerard prestať! Ak na mňa zaútočíš tak..."
Nemohol som tam len tak sedieť....Nechcel som aby sa bili. Nezniesol som to pomyslenie.
Otvoril som tie dvere a vbehol medzi nich práve keď sa chcel Gerard vrhnúť na Mikeyho.
To čo sa tam stalo potom, netrvalo ani stotinu sekundy. Tak rýchlo sa to všetko zomlelo že som si ani nebol istý čo sa stalo.
Chcel som Gerarda zastaviť keď zrazu som letel vzduchom a narazil na linku. Narazil som si chrbát o poličky a potom som spadol na zem. Vyrazilo mi dych... Nemohol som sa nedýchnuť! Keď sa mi to konečne podarilo, vykašľal som krv...
GERARD
V žilách mi koloval hnev zmiešaný s bolesťou zo slov ktoré mi povedal. Nedokázal som sa ovládnuť aj keď som chcel. Vrhol som sa naňho a však... Z ničoho nič sa tam zjavil Frank. Ja som sa už ale nedokázal zastaviť. Chcel som. Vážne som chcel zastaviť , ale nestihol som to. V poslednej sekunde ale Mikey Franka odstrčil a útok schytal on. Rozbil som s ním linku, za ním, ale nebola to moja plná sila. Keby som nespomalil, prerazil by stenu ku mne do izby. Mikey ma ale v tej chvíli nezaujímal. Vedel som že on bude v poriadku, ale Frank....
Okamžite som k nemu prebehol a kľakol si k nemu.
Všetko čo sa tu stalo ma prestalo zaujímať. Mal som oňho príšerný strach.
Vykašľal krv a vyzeral že sa mu zle dýchalo.
"Frankie... Bože... Tak ma to mrzí. Prosím prepáč mi. Ježiši toto som fakt nechcel." položil som mu ruku na chrbát. On mi ju ale dal preč čo ma vydesilo... Hnevá sa na mňa.
"Nedotýkaj sa ho teraz. Nechaj ho nech chytí dych. Mrzí ma to Frank. Nechcel som ťa odstrčiť tak silno, ale nemal som čas uvažovať. Proste som ťa potreboval dostať od nás preč. Vedel som že Gerard sa už nezastaví." čupol si k nám brácha.
"To..to nič len.... Bože... Dosť to bolí." dostal zo seba.
"Kde?"
"Hrudník."
"Do riti... Dúfam že som ti niečo nezlomil..." zakňučal Mikey.
Zobral Franka opatrne do náruče a položil ho v mojej izbe na posteľ. Vyhrnul mu tričko. Hruď mu začínala modrať v strede hrudníka.
"Viem že to bude bolieť, ale vydrž to prosím, dobre?" povedal Mikey a potom sa mu toho dotkol.
Frank zasyčal v bolesti a zaťal zuby.
"Prestaň Mikey! Bolí ho to!" namietol som.
"Musím zistiť či to nemá zlomené!" namietol a neprestal.
"Uff.... Zdá sa že nie. Ale musel som ťa odstrčiť vážne silno. Prepáč mi to." povedal keď sa odtiahol.
"To nič. Len... Nechcel som aby ste sa bili. Bola to hlúposť. Nemal som tam ísť."
"Je to všetko moja vina." povedal som ticho.
Ja som tú hádku začal...
"Idem po nejaký ľad. To by mohlo pomôcť. Vážne ma to mrzí, ale keby som ťa neodstrčil, Gerardov útok by si nezvládol...."
Nakoniec vstal a odišiel.
Čupol som si k posteli, tam kde mal Frank hlavu a prehrabol som mu vlasy.
"Fakt ma to mrzí..." povedal som ticho. "Keď som si ťa všimol už bolo neskoro... Skúšal som sa zastaviť, ale nešlo to..."
"To nič. Budem v poriadku." povedal so zavretými očami. "Nehnevám sa."
Cítil som sa kvôli tomu dosť mizerne. Nemal som sa s Mikeym začať hádať, ale... Ja som nechcel. Proste... Ma vyprovokoval! Ale to neni ospravedlnenie. Bola to moja vina. Preto že nie som schopný sa ovládať. Bodaj by som vedel keď neviem ako...
FRANK
Mikey mi na to doniesol ľad a po chvíli to bolo lepšie...
"Mikey?" ozval sa Gerard a ja som sa bál čo mu zase povie, ale...
"Hm?"
"Prepáč. Chápem to. To čo som dnes spravil to len potvrdzuje... Fakt ma to mrzí."
"Ja viem. Kašli na to. Všetko je v poriadku."
"Len ma to...trochu mrzelo, vieš?"
"Viem. Robil som to len kvôli Alic. Záleží mi na nej."
"Ja viem. Teraz to už chápem. Neublížim jej. Prisahám."
"Viem."
Vydýchol som si. Dúfal som že už takúto situáciu nikdy nebudeme musieť riešiť...
"Dobre... Mal by si byť v poriadku. Keby niečo dajte mi vedieť, okay? Pôjdem." vstal Mikey.
Prikývol som.
Odišiel teda a ja som tam s Geem zostal sám. Stále pri mne kľačal.
"Prepáč mi to." šepol znovu.
"Je to v pohode Gee. Koľko krát to mám ešte povedať?"
"Sľúbil som že ti neublížim..."
"Keby som tam nevbehol, nič by sa mi nestalo. Môžem si za to sám, tak prestaň."
"Ale..."
"Šššt! Nechaj to tak!"

"Dobre... Oddýchni si." šepol a viac už nič nepovedal, ale nepohol sa odo mňa.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 ┼Nemessis mor Morticie ┼ ┼Nemessis mor Morticie ┼ | Web | 17. ledna 2017 v 16:43 | Reagovat

nádhera

2 ZdenekA ZdenekA | E-mail | 17. ledna 2017 v 19:57 | Reagovat

Chtěli byste zvýšit návštěvnost na mychemical.blog.cz několikrát? Hledat v google: Masitsu's tricks

3 Chem Chem | 2. března 2017 v 1:40 | Reagovat

Sakra, preco som zacala citat pribeh, o ktorom viem, ze nikdy nebude dopisany ? :( ale ked ono je to fakt dobre a zasluzilo by si to pokracovanie. Sakra, keby sa aspon dali dokopy skor nez si prestala pisat, mrzeli by ma to mozno menej :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama