Riders 25.

30. prosince 2014 v 23:21 | Valence Poison |  Riders

Prosíííím komenty :))) Nejako ste zleniveli aj keď viem že je to asi mnou že som prestala zverejňovať pravidelne...
Enjoy! :) A tým čo komentujú ĎAKUJEM :3

V pondelok mi prišla výplata!!!!
Prišla mi výplata!
Hneď som celý šťastný volal Geemu že zajtra sa vidíme v stajniach. Ani mi nechcel veriť a ani sa mu nedivím. Sám som tomu tak nejak neveril. Nehorázne moc som sa tešil!
"Čo sa tak tlemíš?" spýtal sa ma Pete keď som si k nemu sadol, po tom čo som bol na chodbu volať s Geem.
"Prišla mi výplata." vysvetlil som mu.
"To už to je mesiac?"
"Tiež sa mi tomu nechce veriť! Ale je to super. Bože tak strašne sa teším!"
"Teraz na kone alebo na Gerarda?" pozrel na mňa so zdvihnutým obočím.
"Na oba." usmial som sa.
"Ale ty hovor! Chcel som sa ťa to spýtať už ráno len som sa nejako nevedel odhodlať.... Čo ty a Bandit? Chodíte spolu?"
"Tak by som to nepovedal...Ale... Mám pocit že to ide tým správnym smerom." usmial sa.
"Vážne?! Ale ako... ? Nechápem to. To si ju len tak zavolal von alebo čo?"
"No...V podstate. Vieš ako sa rozišla s tým parchantom, tak som sa stal tak nejak jej bútľavou vŕbou. Stále mi písala aká je z toho zničená a tak až som z toho začínal depkovať aj ja, tak som si povedal že ju niekam vezmem. Nechcela ísť, ale nakoniec sa mi ju podarilo presvedčiť a proste... sa so mnou bavila. Pomohol som jej zabudnúť naňho. A.... To čo si nás videl... To sme boli von tretí krát."
"To je super.... Ale už je na tom lepšie, že?"
"Jasné že hej. Už má predsa mňa, nie?" zasmial sa a ja som musel tiež.
"Ako ja viem že to asi vyznie blbo... Ale neublíž jej... Okay? Myslím že si toho vytrpela dosť..."
"Za čo ma máš? Neplánujem nič také..."
"Ja viem len..."
"Chápem."
Bol som tak rád že sa zase bavíme normálne aj keď téme mňa a Gerarda sa snažím radšej vyhýbať.

"AHOOOOOJ!" zakričal som na Geeho už od brány.
Akurát šiel do stajne a zastal na prahu.
"No vitaj! Konečne ťa tu znovu vidím." zasmial sa a keď som k nemu došiel poriadne ma pobozkal.
Len som sa zasmial a utekal som k Lóre. Vošiel som za ňou do boxu a keď ma spoznala hneď sa ku mne otočila.
"Ahoj kočka. Bože tak si mi chýbala! Poď sem!" omotal som si ruky okolo jej krku a pritisol som sa k nej. Cítil som ako sklonila hlavu dole a tým objala aj ona mňa. Prekvapilo ma to! Vážne hej, ale bol som z toho šťastný. Aj zvieratá majú dušu a vedia čo robia. Ja to tvrdím stále. Keby toto videl otec, možno by to pochopil...
"Idem sa prezliecť a pôjdeme sa prevetrať okay? Isto si sa tu už nudila, čo?" potľapkal som ju.
Všimol som si že Gerard na nás pozeral. Vtisol som jej bozk na čelo a pobral sa preč.
V šatni bolo všetko tak ako som to tam v ten deň nechal. Do ruky som vzal prilbu a spomenul som si na ten pád. Naozaj bola prasknutá...
Čo...Čo to robím?
Sakra veď ja panikárim! Nie! Nie to nie!
"V poriadku?" ozval sa za mnou Gee.
"Ja len..." nevedel som čo mu chcem vlastne povedať.
"Máš strach?" pochopil to aj bez slov.
"Asi... trochu." priznal som.
"Musíš to prekonať... Tiež som sa po tej mojej nehode bál. Mal som z toho príšerný strach.... Fakt normálne až fóbiu...."
"Vážne?"
"Vieš... Tam šlo aj.... o pocit viny. Bál som sa že kvôli mojej hlúposti..."
"Nie Gee! Prestaň! Určite to nebola tvoja vina."
"Nie Frank. Práve to že áno. Bola to moja vina. Šiel som s ňou oveľa ďalej ako chodievame teraz. Ten terén som nepoznal ale aj napriek tomu som ju nútil do trysku! Bola to moja chyba Frank! Bola!" povedal a pozeral mi do očí. Až ku koncu zahanbene sklonil hlavu. A ja som pochopil...
"Ale... Prečo?" nechápal som.
"Bolo to tesne po tom ako som sa rozišiel s... s profesorom. Teda tesne po tom ako mi dal kopačky... Vtedy som do stajní začal chodiť každý deň a behal po okolí. Potreboval som proste vypadnúť preč a prevetrať si hlavu....Nikdy by ma nenapadlo že by sa mi mohlo niečo stať."
"A....A ten kôň....?" spýtal som sa ticho.
Nepozrel na mňa, ale jemne zakrútil hlavou.
"Zomrela?" spýtal som sa ticho.
"Zlomila si nohu. Veľmi vážne... Nedalo sa nič robiť..." šepol.
V šoku som otvoril ústa. To vážne? Bože...
Spravil som ten krok smerom k nemu a objal som ho. Už som to chápal. Teraz som už chápal... A ak mal tú kobylu rád ako teraz Lorcana.... Alebo ja Lóru... Muselo to byť preňho hrozné.
"Už chápeš prečo som mal z jazdenia strach? Bál som sa že sa to stane znovu. Že jednému z koní znovu ublížim..."
Nevedel som čo by som mal povedať. Fakt som nevedel.
"Ale tak nejak... Nepriamo som bol k tomu donútení... Musel som za Luccy samozrejme zaplatiť... A ja som peniaze nemal. Takže som si to musel odrobiť. Polovicu sumy zaplatili rodičia.. a potom ako som to splatil som tu zostal robiť ďalej, aby som tú druhú polovicu mohol vrátiť rodičom."
"A...môžem sa spýtať.... Prečo sa s tebou rozišiel?..." dostal som zo seba opatrne.
"Prečo myslíš? Netvrdím že ma nemal rád, ale... Myslím že som pre neho bol len nejaké odreagovanie. Vieš... Jemu.... Zomrela žena. Pri pôrode. Neprežilo ani dieťa. Dosť ho to zložilo a potom spoznal mňa. Bol na tom dosť zle tak som k nemu chodieval a staral sa oňho. A proste... Som mu dovolil prekročiť hranicu. On vlastne ani nebol gay, ale... myslím že vtedy mu to bolo úplne jedno. Proste sa len potreboval odreagovať.... Zrejme... A rozišiel sa so mnou preto... lebo po roku a pól... stretol nejakú ženu. Zrejme mu vyhovovala viac ako ja. To je všetko."
"To bolo od neho hnusné..." povedal som zaskočene.
"Bol to dospelý chlap Frank. A ja ešte sprosté decko...Čo iné sa od toho dalo čakať? Nemohol som mu dať to čo mu dá dospelá žena. Chápeš? Potreboval ma len na to aby sa dostal z najhoršieho. Keď sa pozbieral na nohy ešte sa so mnou stretával ale ja som cítil že to nedopadne dobre. Teda.... že to pre mňa nedopadne dobre. Ale dúfam... že keď už nič... Dúfam že je s ňou šťastný."
"Ďakujem." šepol som a objal som ho.
"Za čo preboha?"
"Že si mi o tom povedal... Vážim si to."
"Nechcel som ti o tom vravieť lebo... je to pre mňa stále ťažké. Takéto veci fakt nesiem zle... A dlho mi trvá kým sa dám do poriadku. A druhá vec je že sa za to hanbím. Neznášam sám seba za to aký som bol hlúpy..."
"Nebol. Bol si len mladý." povedal som aj keď to asi z úst sedemnásť ročného decka muselo vyznieť divne. Mal toľko čo ja keď sa to všetko stalo....
"Už nie som?" zažartoval trošku zrejme v snahe odohnať tú pochmúrnu atmosféru.
"Si." usmial som sa a pobozkal som ho.
Nemal som tušenia koľko si toho prešiel... A to ešte neviem.... o jeho druhom vzťahu.... ale nechcel som to teraz vyťahovať. Myslím že to tiež nebude veselý príbeh... Mrzelo sa že si toho toľko vytrpel...
"FRAAAAANK!" trhlo mnou a Gee sa zrejme zľakol tiež. Pustili sme sa.
"Čáááu! Bože ani nechcem veriť! Si to fakt ty?!" zasmiala sa Ali a skočila mi okolo krku že som skoro spadol na zem.
"Ahoj." zasmial som sa ticho stále ešte mierne otrasený z toho čo mi Gee pred chvíľou povedal.
"Bože už som si myslela že sa ani neukážeš! Ideš jazdiť? A čo tvoj oco? Dovolil ti to? Či čo? Gerard mi dačo vravel ale nejako som to moc nepochopila... Ale bože tak si nám tu chýbal a....." zrazu stíchla.
"Ste v pohode?" spýtala sa.
Zrejme si všimla že nejačíme nadšením ako ona.
"Hej. Neboj. Len.... Si nás prekvapila." povedal som a usmial som sa na ňu.
"Tak... Potom príď do stajne Frank, okay?" povedal Gee a pobral sa na odchod.
Prikývol som.
Nechal som Ali aby sa prezliekla prvá a potom som sa prezliekol ja. Pobral som sa do stajne a začal čistiť Lóru. Vyzerala fakt šťastná že ma vidí, čo som bol aj ja, ale keď som si ju nasedlal a vyviedol von pred stajňu... bol som dosť nesvoj.
"Budem ťa viesť ak si nie si istý. Kým sa osmelíš." ozval sa za mnou Gee.
"D...dobre." prikývol som.
Bol som rád že sa mi s tým snaží pomôcť.
Tak som teda vyliezol do sedla. Chvíľu som čakal že ma zhodí alebo čo aj keď to bolo absurdné... Gee ju vzal za oťaže a pobrali sme sa spolu na jazdiareň.
"Dneská sa asi ku skákaniu nedostaneme, však?" spýtal sa cestou.
"Neviem... Moc sa na to necítim." povedal som držiac sa sedla.
"Dobre. To nič."
"Uvidím potom..."
Chodil som mnou do koliečka a po chvíli som prestal tak panikáriť.
"Skúsiš to už sám?" spýtal sa.
"Asi hej."
"Dobre." prehodil mi hore oťaže. "Ak si nebudeš istý povedz mi to, okay?"
Prikývol som.
Tak som sa s ňou po kruhu vybral sám. Po tak dlhom čase bolo zvláštne znovu sedieť v sedle.
"Skús si naklusať keď sa na to budeš cítiť." začul som Geeho.
Sám pre seba som prikývol.
"Dobre Lóra. Verím ti okay? Som dneská trošku divný viem.. Dúfam že ma to prejde." potľapkal som ju po krku.
"Tak poď." povzdychol som si a dal jej pokyn do klusu.
Začal som vysadať.
"Opačná noha Frankie." povedal mi Gee.
Chvíľu mi trvalo kým som začal vysadať správne.
"Dobre. Pekne. Skúsiš kavalety?"
Tak som ju tam teda naviedol. Ale niečo bolo zle... Prešla to nejako čudne.
"Povoľ jej oťaže." poradil mi Gee.
Aha... Hej... asi to bude tým. Tak som jej ich teda povolil. Cítil som sa dosť nesvoj....
Potom mi už tadiaľ prešla pekne.
Dosť dlho som robil len to keď som skúsil cval.
Gee mi nakoniec postavil aj taký nízky krížiček ako keď som bol úplne v začiatkoch. Tak som skákal cez ten a za ten čas som si zase začal byť istý. Potom sa mi už jazdilo lepšie a uvoľnil som sa. Ešte mi ho trochu zdvihol ale potom už bol čas ísť. Ušlo mi to vážne rýchlo, ale mal som z toho dobrý pocit. Už som sa potom nebál. Len som proste vyšiel z cviku tak sa mi tak nedarilo ako pred tým.
Lóru som pekne vyčistil a potom som šiel na jazdiareň s Geem ako obvykle. Zobral si Lorcana a skákal. Myslím že z toho koňa budem mať fóbiu už na vždy... Dúfal som že sa Geemu nič nestane.
"Inak... O mesiac je jedna súťaž. Rozmýšľal som že by som ťa tam zapísal, len si nechodil tak som ti to nevravel, ale teraz... Ak by si sa posnažil, stále to môžem urobiť." zastal pri mne.
"Čo?" pozrel som naňho prekvapene.
"Čo na to hovoríš?"
"Ja? Na súťaž? Na to nemám Gee! Rozmýšľaj. Nesiaham ti ani po členky. Len by som sa tam strápnil."
"Ale prestaň prosím ťa. A určite by som ťa nedal do skupiny k takým jazdcom ako ja. To by nebolo fér. Je aj súťaž začiatočníkov. S Lórou by si to určite zvládol. A bola by to dobrá skúsenosť. Kým máš ešte príležitosť...."
"Kým mám príležitosť? Ako to myslíš?"
"No vieš neni to ešte isté, ale... Majiteľ rozmýšľa že by ju pripustil. Chápeš ako aby mala žriebätko."
"To fakt?" rozžiaril som sa. Určite by z neho vyrástol krásny kôň.
"Vyzerá to tak. Len potom na nej nebudeš môcť nejakú dobu jazdiť. Takže.... Preto som povedal kým máš možnosť."
"Aha.... No... Ja neviem Gee. Úprimne sa na to moc necítim."
"Budeme trénovať, nie? Všetko ťa naučím. Máme dosť času."
"No.... Ja len že neviem ako sem budem môcť chodiť. Predsa len stále musím pracovať, takže neviem ako sa mi bude dať. Zrejme nie pravidelne."
"To nevadí. Ak mi sľúbiš že tam pôjdeš, budem s tebou trénovať v ktorýkoľvek deň."
"Aj keď tu budú tie dve?"
"Aj tak. Ty budeš v tom prípade prednejší. Predsa len odmena je aj finančná takže.... To bude pre stajňu prospešnejšie."
"Tak.... Ja neviem! Chcem si to ešte premyslieť, okay?"
"Jasné. Ale tak na budúci týždeň aby si mi povedal, dobre?"
"Hej. Okay."

Potom sme sa už pobrali do stajní. Gee ešte zostal s Bandit kŕmiť, ale ja som už musel bežať aby som stihol autobus.
Keď som sa prezliekol začal mi zvoniť mobil. Neznáme číslo? No nič.... Zdvihol som.
"Áno?" ozval som sa.
"Čau. Si to ty?" začul som smiech.
"No.... Frank? A ty si kto?" prekvapene som zdvihol obočie.
"No Jeremy predsa!"
Všimol som si Geeho že vošiel a prekvapene na mňa zostal pozerať.
"Jáááj! Čau!" zasmial som sa. Prekvapil ma. Už som nečakal že sa mi ozve.
"Čau. Ako?" spýtal sa a znel pobavene.
"Ujde to. Čo ty?"
"Všetko v cajku! Konečne sa môžem hýbať..... Tak mi napadlo.... Či by si nechcel skočiť von dakedy."
"No.... Okay. Len.... Neviem kedy. Mám brigádu a neviem kedy robím." priznal som nadšený jeho návrhom.
"Ahááá. A kedy to budeš vedieť?"
"Kedy sa dá tebe?"
"No..... Mne skoro stále."
"Okay. Tak keď budem mať čas ozvem sa ti okay?"
"Dobre."
"Tak teda čau."
"Maj sa."
Položil som a s neveriacim výrazom na tvári si uložil jeho číslo do kontaktov.
"Kto to bol?"
"Jeremy."
"Kto?"
"Ten chalan z nemocnice."
"Ouu... Jááj! Hej už viem. A čo chcel?"
"Ísť von. Teda.... Pýtal sa že či chcem a že kedy mám čas."
"Aha.,,"
Tváril sa tak čudne...
"A ty čo? Niečo si mi chcel ešte?" spýtal som sa.
"Rozlúčiť sa predsa, nie?"
Zasmial som sa ale prešiel som k nemu a poriadne som ho pobozkal.
"Musím už bežať lebo omeškám." povedal som mu a chcel som ho obísť, ale ešte raz ma k sebe pritiahol a dosť dlho mu trvalo kým ma pustil.
So smiechom som sa pobral domov.
 

31 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Gee-san Way Gee-san Way | 30. prosince 2014 v 23:45 | Reagovat

No jsem tedy velice zvědavá na tu soutěž, snad se Frankiemu podaří a vyhraje nebo se aspoň dobře umístí moc bych mu to přála :D
A doufám, že se taky brzy zbaví své fóbie z koní :(
A už se nemůžu dočkat dalšího dílu, je to moc hezká povídka :3

2 Kika Kika | 1. ledna 2015 v 4:16 | Reagovat

Občas sa stane, že neviem čo napísať..... no a práve teraz sa to stalo :D takže napíšem len, že časť bola super a teším sa na ďalšiu :)

3 She She | Web | 1. ledna 2015 v 11:43 | Reagovat

Huh..Gerard je nějaký podezřívavý...:) jsem zvědavá co se z toho všeho vyvrbí, takže se nemůžu dočkat pokráčka.;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama