Don´t let your memories break you! 85.

19. února 2014 v 18:04 | Valence Poison |  Don´t let your memories break you!

Zobudil som sa a keď som sa chcel otočiť z brucha na bok, zabránila mi v tom bolesť. Sykol som.
Náhle som si spomenul na včerajšiu, vlastne už dnešnú noc a všetko som pochopil.
"Frankie?" začul som Geeho tichý hlas.
Pootvoril som oči a pozrel som naňho. Ležal vedľa a pozeral na mňa.
"Ahoj." zamrmlal som.
Zaťal som zuby a pomaly som sa otočil z brucha na bok smerom k nemu.
"Si v poriadku?" znel ustarane.
"Som v pohode, neboj."
"Prepáč."
"To nič." povedal som. Prežil som predsa aj horšie.
Ale prekvapilo ma že som sa nevystrašil na toľko, že by som sa ho bál, alebo tak... Vedel som že to neurobil úmyselne a navyše... Keď som mu povedal, prestal. Dôveroval som mu. Nezničilo sa to ani potom.
Teraz som aspoň vedel čo od toho čakať. Teraz som vedel že je to také isté..... ale veril som že s Geeho pomocou sa mi to podarí prekonať. A že on zaručí aby to predsa len bolo iné. Krajšie. Sľúbil to a ja som mu veril. Ale som to ja kto sa musí uvoľniť aby sme sa k tomu údajne peknému vôbec dostali... Ale mal som pocit že teraz keď už viem aké to všetko je... že by som to už hádam konečne mohol zvládnuť. Už ma nemá čo prekvapiť.
"Myslím že pôjdem do sprchy." povedal som.
"A... Zvládneš to?"
"Hádam hej...."
Vstal a ja som sa opatrne, pomaličky, posadil. Všimol som si že už bol oblečený. Zrejme len vedľa mňa ležal a čakal kým sa zobudím...
Podal mi pyžamo a ja som sa naňho vďačne usmial. Opatrne som si ho obliekol pár krát som aj sykol bolesťou. Vedel som že to chce chvíľku času a že to bude lepšie...
"Fakt mi je to ľúto..." povedal znovu.
"Nechaj to tak Gee." povedal som mu a postavil som sa.
Pomaly som prešiel k nemu a objal som ho.

Potom som sa šiel osprchovať a všetko to štípalo ako vtedy.... ale zvládol som to a vrátil som sa do izby. Gerard mi nakázal aby som si znovu ľahol. Nemal som nič proti. Keď som sa nehýbal, bolo mi najlepšie. Spolu sme pozerali na notebooku filmy a celý deň sme nevyliezli z postele.

V piatok sme sa znovu stretli v skúšobni. Poslednú dobu sme tam každý deň a to screamo mi už celkom ide. Sem tam sa rozkašlem, keď mi to nevyjde, ale už toho vyscreamujem viac ako len pár slov. Už sa celkom viem aj nadychovať. Ani neviem ako to robím, ale nejak to ide.
To nás akurát prišiel pozrieť Bob. Vychválil nás do neba a či by sme už nechceli dať nejaký koncert.
Všetci nadšene prikyvovali len ja som bol v šoku. Ako tešil som sa, ale bál som sa že na pódiu by mi to screamo akurát nevyšlo a len by som sa strápnil. Teraz sa mi to podarilo dať bez chyby ale.... Proste som si tým nebol istý. A tak isto je aj problém s tou vybrnkávačkou ku Calling. Conorovi sa to zle hrá keď má do toho spievať, takže sa to musím naučiť ja.
Ale nemohol som odmietnuť keď sa ostatný tak tešili. Budem to musieť všetko zvládnuť. Naučím sa vybrnkávačku a naučím sa screamovať.
Hádam to nejak pôjde...

Domov som prišiel až okolo ôsmej. Zvyčajne nie sme tak dlho, ale dneská nás to nejak bavilo.
Volal som Geemu aby sa nebál a nevedel som sa dočkať kedy budem konečne s ním. Dneská sme sa celý deň nevideli. Akurát ráno.
"Dobrý večer." pozdravil som Donu.
"Ahoj. Dneská ste boli nejak dlho, nie?"
"No.... Trošku sme sa zabudli."
"Zohrejem ti večeru?"
"Ďakujem." usmial som sa vďačne.
"Tak za chvíľku príď."
Usmial som sa a pobral som sa hore po schodoch že sa prezlečiem.
Vošiel som do Geeho izby a prekvapene som tam zostal stáť s otvorenými ústami.
ČO TO MÁ SAKRA ZNAMENAŤ?!!!!
Bol tam DAVID!
Sedeli spolu na koberci chrbtom k dverám. Pred sebou notebook s nejakými vecami.
Nechápal som to.
Čo tu robí tak neskoro?! A prečo mi to Gerard nepovedal, keď som mu volal?! A vôbec.... Prečo tu kurva je?! Nikdy tu nebol!
"A....hojte." vykoktal som sa konečne a oni si ma tiež konečne všimli.
"Ahoj." pozdravili sa naraz na čom sa zasmiali.
"Ako bolo? Nejak ste boli dlho nie?" spýtal sa Gerard.
"Hm... Dobre..." vykoktal som. "Bola sranda a celkom nám to šlo tak sme zostali dlhšie." dodal som keď som si uvedomil že by som nemal tak koktať.
Vyzliekol som si mikinu a hodil ju na stoličku.
"Uhm...." dostal len zo seba.
"Gee? Čo s tým teraz?" ozval sa David pozerajúc na notebook.
ČO?! ON MU VRAVÍ GEE?!!!!!! Ja toho zmetka zabijem!!!!
Preboha čo robím?! Mal by som sa skludniť... Dobre nádych výdych. Neni to predsa nič tak strašného.
"Hmm... Takto. Musíš toto.... skopírovať sem." povedal Gerard a odstrčil mu ruku z toho dotykového políčka aby to mohol spraviť.
On sa dotkol jeho ruky?! Dotkol sa jeho ruky! Bože on mi to robí naschvál!
Musím vypadnúť, lebo vybuchnem.
"Idem dole." povedal som snažiac sa neznieť naštvane, ale dverami som podvedome tresol o dosť viac ako som mal, takže.... Zrejme si to všimli.
Ale čo.... Nepáči sa mi to! Hádam to môžem dať najavo, nie?!
Sadol som si k stolu a poďakoval som. Dona ma nechala samého že ide pozerať telku tak som sa do toho pomaly pustil, aj keď... Nejak ma prešla chuť....
"Je všetko v poriadku?" začul som Gerarda od dverí.
On sa ešte pýta?! To nemyslí vážne!
"Hej." povedal som a jedol som ďalej.
"Frank čo sa stalo?" nevzdal to a prešiel ku mne. Prisadol si.
Proste som ho ignoroval. To mu to fakt nedochádza?!
"Frank! Rozprávaj sa so mnou!" naliehal po chvíli ticha.
"A čo ti mám povedať?" odsekol som len.
"Čo sa stalo."
"Nič. Som v pohode." odsekol som znovu.
"Frank! No tak prestaň! Hovor!" chytil ma za ruku.
Už som ďalej nevládal hrať..... Chcel som vedieť pravdu.
"Prečo si mi nepovedal že je s tebou? Volal som ti a nepovedal si mi to." vysypal som zo seba.
"Ty žiarliš?" na tvári sa mu roztiahol úsmev.
Vytrhol som si ruku a obe som si prekrížil na hrudi.
"Nežiarlim! Len si mi to mohol povedať." ohradil som sa.
"Keď si mi volal ešte tu nebol. Až potom mi zavolal že potrebuje pomôcť nainštalovať jeden program. Tak som mu povedal nech príde, lebo sa mi nechcelo ísť von." mykol plecami.
"Ale aj tak...." odsekol som ale už som nevedel čo povedať.
Usmieval sa.
"Prestaň sa mi smiať!" ohradil som sa.
"Nesmejem sa len je to roztomilé. Nemusíš žiarliť. Je to len kamarát."
"Hej, ale keď ti toto poviem ja, tak neveríš."
"To sme už predsa riešili. Ospravedlňujem sa za to že som vtedy tak vybuchol. Mal som zlý týždeň."
"Veď dobre..." mávol som rukou a znovu som začal jesť.
"Ach bože Frankie...." povzdychol si.
"Prestaň!" okríkol som ho.
"Veď sa nečerti." usmieval sa.
Vstal, rukou mi rozstrapatil vlasy a dal mi pusu na líce, aj napriek tomu že som sa odtiahol a chcel sa tomu vyhnúť.
"Prídeš k nám?" spýtal sa.
"Pôjdem za Mikeym." povedal som hneď.
Nepotrebujem na nich pozerať.
"Fúúú.... No dobre. Ako chceš. Ty trdieľko moje."
"Fuck off." zamrmlal som ticho.
Do uší sa mi dostal jeho tichý smiech, ale keď som obzrel, už som bol v kuchyni sám.
"Pako." zamrmlal som si sám pre seba a s úsmevom som sa znovu pustil do jedla.

Potom som šiel za Mikeym tak ako som vravel.
Vošiel som do jeho izby a on sedel za kompom s nohami vyloženými na stole a plnou pusou lupienkov.
"Čo je?" pozeral na mňa.
Div že mu to pri tom ako prehovoril všetko nevypadlo z úst.
Rozosmial som sa.
Proste som musel to sa nedalo.
"Čo blbneš?" nechápal.
Došuchtal som sa k jeho posteli a hodil sa na ňu.
"Bože... Ty ma raz zabiješ." smial som sa.
"Chceš?" načiahol ku mne ruku s balíkom čipsov.
"Tak daj." zasmial som sa a vzal som si ho od neho.
Smiech ma ale hneď prešiel.
Bol to len prázdny balíček.
Nasrane som naňho zazrel a tento krát to bol on čo vybuchol smiechom. Až spadol zo stoličky.
"Už si skončil?" spýtal som sa ho celkom vážne a naklonil som dopredu aby som ho mohol vidieť.
Očividne nie lebo sa smial ďalej. Ten balíček som skrčil do guličky a hodil som ho doňho.
"Si mal vidieť ten tvoj face! K nezaplaceníííííí." smial sa.
Trvalo mu asi ešte päť minút keď sa ukľudnil a znovu si sadol na stoličku.
"Čo je? Prečo nejdeš za Gerardom?" spýtal sa.
"Je tam David."
"ČO?! Som nevedel..." povedal zamyslene.
"Že vraj potreboval nainštalovať nejaký program či čo..."
"A prečo tam nie si? To chcel aby si šiel preč?"
"Nie. Ale nechcem tam byť. Neviem.... nejak mi to nerobí dobre."
"Žiarliš?"
"Nie. Teda...No dobre, možno trochu, ale.... Som škorpión! Mám to vrodené!"
"Výhovorky." zasmial sa.
"Ale mňa by to tiež asi naštvalo." dodal.
" Teraz už ho chápem. Prečo tak vyšiloval kvôli Conorovi...."
"Hlavne obaja nepreháňajte. Žiarlivosť je milá v malom množstve, ale potom je to skôr len big problém."
"Viem... To ako Gee minule vybuchol to len potvrdzuje."
"Alic mi volala že budete mať koncert." povedal po chvíli ticha.
Zdvihol som hlavu a pozrel som naňho.
"No.... Už to tak vyzerá."
"Čo? Ty sa netešíš?"
"Ale hej, len.... sa bojím že to tam poseriem. Predsa len to screamo mi sem tam nevyjde, a potrebujem sa naučiť vybrnkávačku ku callingu. Bojím sa že to odvtedy nestihnem a len sa tam potom strápnim."
"Ale prestaň. Si horší jak holka. Však si rocker, nie? Takéto hovadiny ťa nemusia trápiť. Keď tak rozmlátiš gitaru o pódium a pôjdeš na pivo." zasmial sa.
"Ty si debil." rozosmial som sa.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Catie Catie | 19. února 2014 v 21:29 | Reagovat

Boží, boží, boží :D musím říct, že pro mě byl David v Geeho pokoji, fakt velký shocking discovery, chudák Frankouš :D ale aspoň ví jak se cejtil Gee :D

2 Kika Kika | 21. února 2014 v 14:48 | Reagovat

Yeah! ďalšia časť je tu :D aj mňa prekvapil ten David v Geeho izbe :D
rýchlo ďalšiu časť prosím !! :D

3 Anett Anett | 24. února 2014 v 20:10 | Reagovat

Naprosto boží :D ale ten David!!!!! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama