Don´t let your memories break you! 84. 2.časť.

11. února 2014 v 21:04 | Valence Poison |  Don´t let your memories break you!

Konečne sa za nami zavreli dvere izby a ja som sa naňho vrhol v rovnakú chvíľu ako on na mňa. Divoko sme sa bozkávali.
Prehraboval som sa mu rukami vo vlasoch, zatiaľ čo on mi stiahol tričko. Napodobil som ho.
Zakňučal som keď som zacítil jeho ruky ako mi rozopínajú opasok. Chytil som ho za zadok a on ma pobozkal na krku.
Konečne sa mu to podarilo a vošiel mi rukami pod boxerky. Pevne ma chytil za zadok a ja som zavzdychal.... Och bože!
Oprel ma o stenu a ďalej ma bozkával. Znovu ma chytil za zadok ale tento krát cez rifle a nadvihol ma. Prekvapene som sa ocitol vo vzduchu a automaticky som mu omotal nohy okolo bokov. Pritisol sa ku mne dolnou polovicou tela a ja som zavzdychal spoločne s ním. Zostal ma držať len jednou rukou a tú druhú mi vplietol do vlasou. Pevne som sa ho držal, ale aj tak som cítil že pomaly ale isto kĺžem dole. On si to ale stihol všimnúť a znovu ma chytil. Vyhodil si ma vyššie a prešiel so mnou k posteli. Položil ma na ňu a hneď ma priľahol.
Cúval som vyššie k vankúšom a medzi tým som stratil rifle. Aj ja som sa pustil rozopínať tie jeho. Netrvalo mi to dlho a aj tie leteli preč. Bozkával ma krku a ja som zakláňal hlavou. Prešiel po mne rukami a zastavil sa v rozkroku. Vzdychol som.
"Gee...?" napadlo ma zrazu.
"Hm?"
"Nemali by sme ísť najskôr do sprchy?"
Pozrel mi do očí.
"Jedine ak spolu. Už sa od teba nepohnem."
Zčervenal som, ale nakoniec som prikývol.
Tak sme vstali a zamkli sa v kúpeľni. Tam už zo mňa strhol aj ten posledný kúsok oblečenia. Zavrel som sa mu v sprchovacom kúte a robil si srandu že ho nepustím, ale samozrejme som ho pustil.
Zapol som vodu a sústreďoval som sa na to aby nebola horúca, ani studená. Ale s tým že ma zozadu objímal a bozkával na krku to bolo oveľa komplikovanejšie ako sa na prvý pohľad zdá. Ale nakoniec sa mi to predsa len podarilo a sprchu som dal do držiaka aby na nás voda stekala. Potom som sa k nemu konečne otočil čelom a začal som ho bozkávať.
Rukami zbehol z môjho pásu nižšie a chytil ma za zadok. Vlasy som už mal mokré, rovnako ako aj on. Vlastne celý sme bolí mokrý.... Dotýkal som sa jeho tela všade kam som dočiahol. Cítil som pri sebe jeho erekciu rovnako ako on musel cítiť tú moju.
Potom sa niekam načiahol a ja som po chvíli zacítil jeho ruky znovu na tele. Umýval ma. Napodobil som ho a umývali sme sa navzájom. Čupol si predo mňa keď mi umýval nohy a ja som mu zatiaľ umyl chrbát. Potom sme si to vymenili..... Neviem ale.... Nejak som to... chcel skúsiť... Naklonil som hlavu k jeho erekcií a opatrne som vzal šičku do úst.
Prekvapene vzdychol a cítil som ako celým jeho telom šklblo. Jeho ruky som zacítil vo vlasoch.
"Frankie...!" dostal zo seba.
Skúsil som hlavou začať pomaly pohybovať a prišiel som na to že mi to nie je tak nepríjemné ako.... Zrejme to bolo tým že to bol Gee.... že ho mám rád.... Ale aj tak som sa po chvíli odtiahol. Možno to skúsim inokedy.
"Frankie..." zakňučal znovu a chytil mi oboma rukami tvár keď som sa postavil. Pobozkal ma.
Bol som rád že nežiadal o to aby som pokračoval. Zrejme ma chápal prečo som to neurobil už dávno.
Jeho ruky zbehli po mojom chrbte dole až na zadok a prekvapene som vydýchol keď som zacítil jeho prst vo vnútri.
Oprel som si hlavu o jeho plece a ruky som si nechal voľne na jeho hrudi. Nerobil som nič len som si užíval jeho pozornosť.
Po chvíli ma otočil čelom k stene. Prekvapene som sa naňho obzrel ale nič nepovedal. Len sa ku mne pritisol a začal ma bozkávať na krku. Niečo robil s rukami a začul som aj pukanie otvaráku na sprchovacom géle. Takmer sa mi podlomili kolená keď som tento krát zacítil dva prsty. Nebolelo to. Bol som celý mokrí ako aj on a ešte ten gél.... Šlo to ľahko.
Prirážal ku mne a ja som tichúčko kňučal. Bozkával ma na krku keď prestal a perami mi prešiel po celej dĺžke chrbta. Kľakol si ku mne a jeho prsty som teraz cítil ešte viac. Teraz nimi vnikal priamo a nemusel ich krčiť.
Bože bolo to tak úžasné!
Po chvíli pridal aj tretí prst. Musel si všimnúť že to ide ľahko. To už bolo na mňa moc.... Mal som problémy sa udržať na nohách a aj tlmiť vzdychy. Ešte ma aj na chrbte bozkával...
Prstami vo mne začal strihať a ja som znovu začať cítiť tú zvláštnu túžbu ktorú som cítil len keď mi robil toto. Chcel som proste nejak podvedome viac, ale.... Bál som sa toho. Moje telo si to akoby samo pýtalo, ale myseľ bola proti. A vždy keď zo mňa prstami nakoniec vyjde, prejaví sa to naplno....
Trošku viac som rozkročil nohy, aby sa ku mne mohol dostať.... Chytil ma za zadok aj druhou rukou a stisol mi pravú polovicu. Zrejme aby sa ku mne mohol lepšie dostať a....
Sklonil som hlavu a prekvapene vyvalil oči keď som si uvedomil že vo mne má už štyri prsty. Nechápal som že ma to vôbec nebolelo.... Ale teraz to bolo neuveriteľné...
Cítil som jeho horúci dych tam kde sa mi prehýbala chrbtica a to všetko dokopy ma nútilo vydávať nie neslušné zvuky ktoré som sa snažil tlmiť.
"V poriadku?" šepol.
Zakňučal som dúfajúc že to pochopí... Nejak som zabudol tvoriť slová.
Znovu vo mne prsty začal rozťahovať a to už síce trošku zabolelo, ale vôbec to neprestalo byť tak neuveriteľné... Vážne málo chýbalo aby sa mi podlomili kolená.
Chvíľu sa mi ešte venoval a ja som nechcel aby prestal, ale nakoniec som predsa len pocítil ako sa zdvihol a nechal vo mne len dva prsty, čo mi po tom všetkom prišlo strašne málo. Nakoniec vytiahol aj tie a len ma v tých miestach pohladil...
Pochopil som že je koniec.
Rozpustene som sa k nemu otočil a začal som ho vďačne bozkávať...
"Nepôjdeme už? Myslím že poloha ležmo bude vhodnejšia." usmial sa.
Zčervenal som.
Chcel som to skúsiť...
On si len omotal uterák okolo pásu a ja som sa celý zabalil do osušky.
Prebehli sme do izby, kde zo mňa tú osušku okamžite strhol. Sám som si ľahol na posteľ s rozkročenými nohami a počkal som kým si na mňa aj on neľahol. Spokojne som sa usmieval, objímal ho a jeho tvár zahrňoval drobnými pusinkami.
Načiahol sa k stolíku a vytiahol lubrikant. Už mi to nebolo také cudzie. Skúšali sme to už veľa krát a ja som zakaždým dúfal že to pôjde. Dneská to nebolo inak. Dokonca som dúfal viac.
Potrel ma s tým a zrejme pre istotu do mňa prstami vnikol znovu. Nebolelo to. Chvíľku sa mi venoval, než prsty vytiahol.
Potrel lubrikantom aj seba.
"Môžem?" spýtal sa keď sa ku mne sklonil.
Prikývol som a znovu sa ma začínal zmocňovať strach.
"Nezabudni. Uvoľni sa." pripomenul mi.
Prikývol som. Objal som ho okolo hrude a omotal som mu nohy okolo pásu.
Zacítil som špičku jeho erekcie a pomaly do mňa začal vnikať.
Sprvu do šlo, ale pár stotín na to som pocítil tú hnusnú bolesť. Pevne som mu zaryl nechty do chrbta a zahryzol som si do pery.
Uvoľni sa! Uvoľni sa! - kričal som na seba v mysli a miestami sa mi naozaj podarilo povoliť svaly. Ale len na pár stotín.... Drvil som ho v železnom objatí a chrbát som mu trhal nechtami. Príšerne to bolelo, ale nevravel som mu aby prestal. Sústreďoval som sa na to aby som sa uvoľnil a aj keď mi to nešlo, cítil som že sa do mňa pomaly dostáva viac a viac.
"Bože.... Frankie..." vzdychol.
Tak som mu závidel že sa mu to páči!
Začínalo to byť čím ďalej tým horšie. Začínal som byť čím ďalej tým viac vystrašený.
Zrazu sa pohol prudšie a prirazil ku mne. To už som nezvládol a z hrdla sa mi vydral bolestivý výkrik. Bože nie! Nedokážem to bože!!!
"GEE!!!" kríkol som naňho v bolestiach.
"Už je dobre.... Šššš. Zvládol si to!" vravel a ja som nechápal o čom to rozpráva.
"Som v tebe Frankie...." šepol a pobozkal ma.
Prekvapene som pochopil jeho slová. Bože!
Ale.... Stále.... stále som sa cítil tak.... zle. Proste.... Ani som to nevedel vysvetliť.... Do očí sa mi začali tlačiť slzy a ja som už nemal silu ich potlačiť. Stále som pevne stískal viečka a stále som ho drtil v objatí.
Cítil som ho v sebe a to mi tak strašne pripomínalo to všetko pred tým. Bol to ten istý pocit. Myslel som že to bude iné, ale vôbec nebolo! Nebolo to iné! Cítil som bolesť pri vstupe. Koža sa mi tam stále nejak trhala a pálilo to, rezalo... bolelo... A vo vnútri ten divný tlak.... Cítil som sa presne tak isto ako keď....
"Frankie...? Frankie, neplač. Čo sa stalo?!" naliehal na mňa Gee, ale ja som nedokázal reagovať.
Bojoval som sám so sebou. Svojim srdcom ktoré chcelo aby som to zvládol, proti môjmu mozgu a strachu ktorý vysielal do všetkých mojich nervových zakončení. Bol som vydesený k smrti. A len málo chýbalo k tomu aby som úplne spanikáril.
"No tak... Pozri sa na mňa, prosím."
S obrovskou námahou som poslúchol a stretol som sa s jeho vydeseným pohľadom.
"Neboj sa. Som to ja. Neublížim ti." vravel.
Vedel som to. Ja som to vedel! Ale... ten strach bol silnejší. Ten nepríjemný pocit. Proste som v tom nevedel nájsť nič príjemné! Absolútne nič!
"No tak uvoľni sa. Prosím, skús to. Nemysli na nič z toho...." šepkal...
Ja sa snažím Gee! Tak strašne sa snažím! - kričal som v mysli ale bál som sa otvoriť ústa a povedať mu to lebo som si bol istý že by som len vykríkol.
Pomaličky ku mne znovu sklonil hlavu a pobozkal ma. Už ten jemný pohyb spôsobil že sa vo mne pohol a ja som znovu sykol bolesťou.
"Frankie povedz niečo! Prosím...."
Znel zúfalo... Ale čo som mal robiť?!
"No tak.... Ššššš..... Uvoľni sa, dobre?.... Frankie?" šepkal.
Nič neni dobre Gee.... Začal som revať ešte viac ako pred tým...
"Mám prestať? Odpovedz!" naliehal a znel vydesene.
Nevedel som. Ja som nevedel. Chcel som to zvládnuť, vážne chcel, ale mal som pocit že to nedokážem. Bol som si istý že keď by sa vo mne začal pohybovať, spanikáril by som. Tak aký malo zmysel odďaľovať to? Poviem mu to radšej hneď, nie?... Aj keď ma to mrzelo... Myslel som že keď sa do mňa dostane zvládnem to, ale mýlil som sa.
Prikývol som... Stále plačúc som prikyvoval.
Gee poslúchol a pohol sa preč odo mňa.
Znovu som vykríkol bolesťou, ale potom..... potom to konečne všetko odišlo a ja som si mohol vydýchnuť...... Zhlboka som dýchal a snažil som sa ukľudniť. Ale nepohol som sa. Mal som pocit že každý maličký pohyb by ma zabil.
"Frankie... Čo sa stalo?" počul som Geeho pri uchu....
"Prepáč.... Prepáč ja som.... Nemohol som..... Tak strašne som chcel ale nešlo to. Bolo to také ako keď... Proste.... Mrzí ma to...Naozaj. Prepáč..."
"To nič.... No tak ukľudni sa. Už je to v poriadku." objal ma a pobozkal ma do vlasov...
"Šššššš..."
Dlho ma tak držal, keď sa odtiahol. Nevedel som čo robí. Oči som mal stále zavreté a slzy konečne pomaly začali vysychať.
"Frankie... Bože.... Tak ma to mrzí...." zacítil som jemný dotyk jeho prstov tam dole a sykol som bolesťou.
Za chvíľu som začul šuchot vreckoviek a potom znovu jemné dotyky tam dole ktoré aj tak príšerne štípali.
"Vydrž chvíľku..." šepol a chytil ma za ruku.
Vedel som o čo ide. Zrejme krv. Čo iné by to mohlo byť?....
Konečne prestal.
"Bolí to moc?" spýtal sa.
"Už je to lepšie...." povedal som.
"Prepáč."
"Ty mne."
Ľahol si vedľa mňa a ja som zúfalo potreboval objatie. Prekonal som samého seba pomaličky som sa k nemu otočil. Bolelo to. Ako vtedy keď....Nie nebudem na to myslieť!
Nohu som si pokrčil v kolene a požil si ju na jeho. Potreboval som mať proste nohy od seba inak to strašne bolelo.
Objal ma a zhlboka vydýchol.
"Mrzí ma to." šepol som ešte raz.
"Čo ťa tak vydesilo? Myslel som že už to pôjde a ty si začal plakať..." povedal potichu.
"Ten pocit. Celkovo že si bol... vo mne a..... Ja som tiež myslel že to už zvládnem, ale nešlo to. Tak strašne mi to všetko pripomínalo a aj to stále bolelo... Snažil som sa na to nemyslieť, ale nešlo to..."
Začal ma hladiť po vlasoch.
"Mohol si mi to povedať hneď..." šepol.
"Snažil som sa cez to dostať... Ale nepodarilo sa mi to..."
"Ďakujem. Aspoň za tú snahu. Ale zase sme sa kúsok posunuli." znel spokojne.
Usmial som sa.
"Aspoň kúsok." povzdychol som si. "Vážne ma to mrzí..."
"To nič." pobozkal ma a potom sme už obaja zostali ticho.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kika Kika | 11. února 2014 v 21:54 | Reagovat

Alééé to je strašné nás takto naťahovať :D na začiatku to tak pekne rozbehli že som myslela že už sa TO konečne stane a ono ne :D hmm som zvedavá či to stihnu do Frankovych narodenín :D ináč veľmi dobre si to napísala :) a rýchlo ďalšiu časť!!! :D

2 Anett Anett | 13. února 2014 v 14:02 | Reagovat

Sakra.. a to už jsem si myslela, že to konečně bude :D

3 Chemist Chemist | Web | 15. února 2014 v 23:48 | Reagovat

ale noooo..... nieee... :D toto robis uz vazne naschval ! :D vrrr! :) ale aj tak perfektne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama