Don´t let your memories break you! 84. 1.časť.

6. února 2014 v 17:51 | Valence Poison |  Don´t let your memories break you!

Nedočkavo som sledoval ako Gee opatrne trhá papier do ktorého som zabalil darček. Bol som snáď nedočkavejší ako on. Dúfal som že ho to poteší.
Konečne sa k tomu prebojoval a sprvu len kožu letmo pohladil, než celý kus oblečenia vytiahol na svetlo sveta.
Sledoval som jeho tvár a prekvapený výraz a šťastné iskričky v očiach mi napovedali, že som vybral dobre.
"Bože Frankie!" vypískol. "Tá je úplne dokonalá!"
Spokojne som sa usmial.
"Skús si ju. Nie som si istý či ti bude dobrá..." popohnal som ho.
Hneď ju na seba natiahol a ja som si uľavil keď som spozoroval že mu sedí ako uliata.
Nadšene si ju obzeral až sa pohľadom zastavil na smajlíkovi. Videl som ako sa mu úsmev rozšíril ešte o niečo viac ak sa to dalo.
"Ďakujem Frankie. Je úžasná! Už teraz viem že bude moja obľúbená." povedal a objal ma tak pevne až som mal pocit že mi zláme rebrá, ale vôbec mi to nevadilo. Potom mi vlepil aj pusu.
"A ešte... Taká drobnosť..." usmial som sa a podal som mu tú ceruzku na oči, ktorú som nezabalil.
"Jééééé! Akurát som aj rozmýšľal že mi treba kúpiť novú! Si úžasný!"
Zahrnul ma bozkami po celej tvári a ja som sa len smial, ako aj všetci ostatný.

Večer sme konečne vyrazili von a ja som bol nervózny z toho že spoznám toho Davida. Mal nás čakať v bare.
Šli sme len ja s Geem, Mikey a Alicia. Volali sme aj ostatný ale vraj že keď sú to Geeho narodky tak by sme mali byť len rodina. Presviedčal som ich ale nedali sa tak sme nakoniec zostali len mi štyria a ten David.
Gee mal na sebe tú bundu a ja som sa naňho nevedel vynadívať. Tak sa mu hodila... Bol v nej úžasný! Aj Alicia mu ju pochválila.
Akurát sme sa usadili do jedného prázdneho boxu keď k nám prišiel nejaký muž. Teda.... Isto ten David, lebo Gerard ho s úsmevom pozdravil a posunul sa viac ku mne aby si mohol prisadnúť.
"Zdravím." povedal David.
"Dobre no toto je David." predstavil nám ho Gerard " A toto je Alicia, môj brat Mikey a Frankie." objal ma pri tom ako nás predstavoval.
"Teší ma." usmieval sa.
Usmial som sa tiež, aby sa nepovedalo. Trošku som si ho nenápadne prezrel.
Vlasy mal nakrátko ostrihané. Nie až úplne nakrátko, ale mal ich najkratšie z nás. Na niektorých miestach mu stáli dupkom, ale nevyzeral že by ho to trápilo. Farbu očí som nevedel rozoznať, ale nejakým zvráteným spôsobom mi jeho celkový výzor pripomínal Iana Somerhaldera....Nieže by vyzeral ako on, ale niečím sa naňho podobal. Pery mal roztiahnuté v milom úsmeve a tvár mu zdobilo strnisko. Vážne zdobilo, lebo sa mu hodilo a bez neho by som si ho asi nevedel predstaviť. Asi tak isto ako som si Geeho nevedel predstaviť so strniskom. Vyzeral dobre.
"Všetko najlepšie oslávenec." povedal mu s úsmevom "Potom ťa pozívam na panáka." dodal.
Gee sa zasmial a poďakoval.
"Inak pekná bunde."
"Dík. To mám darček od Frankieho." usmial sa naňho Gerard.
Dobre Frank, kľud! Nesmieš žiarliť!
Pomaly večer ubiehal a ja som sa ako tak dostal do lepšej nálady, ale stále som kútikom oka pozoroval tých dvoch. Gerard vyzeral úplne uvoľnene a smial sa.... Žiarlil som.
Bože kde je Conor aby ma rozptýlil?!
Po ďalšej hodine som dopil kofolu a mal som chuť na ďalšiu tak som ich poprosil aby ma pustili.
Zamieril som k baru a popýtal barmana o ďalší pohár.
"Ale.... Ahoj! Kde sa tu berieš?" ozval sa muž sediaci na barovej stoličke a ja som sa k nemu prekvapene otočil.
Spoznal som v ňom Bena.
"A...hoj... Ja..... som tu s kamarátmi. Oslavujeme narodky... Čo ty?" vykoktal som.
Jeho prítomnosť ma dokonale vykoľajila. Nemám ho rád.
Kde sa ten barman tak fláka?!
"Aha... Ja... Zapíjam zlomené srdce." smutne sa pousmial a pozdvihol pohár v ktorom mal boh vie čo. Hodil to do seba na ex.
Nevedel som čo mu na to povedať. Ale prišlo mi ho ľúto...
"Sadni si." pokynul mi k stoličke za mnou.
Nechcel som ho len tak odbiť, prišlo mi to neslušné a navyše furt som tu nemal kofolu. Vyštverhal som sa teda na barovú stoličku vedľa tej ktorú okupoval on.
"Kto má narodky?"
"Gee.... Môj priateľ."
"Koľko má? Ak to smiem vedieť?"
"Dvadsať šesť." priznal som.
To číslo mi naháňalo strach... Nie v pravom slova zmysle, ale proste.... je o dosť starší.
"Fíha... to je ten čiernovlasý čo bol s tebou vtedy v obchode?"
Prikývol som.
"Nepovedal by som to naňho. Tipol by som mu toľko čo mám ja. A inak... Ty máš koľko... sedemnásť?"
"Osemnásť." opravil som ho trochu urazene.
"Prepáč. Ale aj tak... Dosť veľký rozdiel."
"Mne to nevadí. Mám ho rád."
"Veď jasné. Aspoň ti to opätuje..." povzdychol si zase.
"Niekto sa s tebou rozišiel?" skúsil som to.
Dneská bol úplne iný ako pred tým. Nechápal som tú zmenu jeho správania, ale zrejme ho niečo dosť ničí keď je teraz taký kľudný a nemá blbé kecy.
"Nie.... Len.... Chápeš to je tak, keď si zamilovaný do najlepšieho kamaráta..." povedal a znovu do seba hodil obsah pohára čo mu tam barman položil.
Uvedomil som si že aj predo mnou stojí pohár kofoly. Teraz ma to ale nejak prestalo zaujímať. Najlepší kamaráta? Andy?! Ako nepoznal som ho, ale vyzerali ako veľmi dobrý kamaráti...
"Myslíš.... Andyho?" skúsil som to tipnúť.
Len si smutne povzdychol a prikývol.
"To mi je ľúto..."
Musí to byť hrozný pocit...
"V poriadku.... Za štyri roky si na to celkom zvykneš. Ale som si povedal že by som mal prestaň snívať o ňom a nájsť niekoho iného. Vlaste... Preto som tu. Inak by som tu nesedel. Tak trochu dúfam že sa mi podarí stretnúť niekoho zaujímavejšieho ako on."
Tak dlho?! Preboha mňa by to zabilo.
"Tu? To by som skôr asi hľadal na nejakom koncerte, nie?" proste sa mi sem nehodil.
"Aj to mi napadlo, ale chápeš no.... Keď oslovíš nejakého punkera a neni gay, tak môžeš byť rád že ťa nezabije." zasmial sa. "Pár krát som tak dostal cez hubu, tak som radšej zmenil terén."
Tiež som sa trochu pousmial.
"On o tom vie?" spýtal som sa ticho mysliac Andyho.
"Nie. Panebože nie! Ak by sa to dozvedel všetko by to zničilo. Jeho priateľstvo mi je cennejšie."
"Ale možno... Možno by ťa neodmietol..."
"Som si istý že áno. On neni gay. A nepoznáš tú babu s ktorou chodí. Je úžasná. Každý chlap by si ju želal a on je s ňou šťastný."
"Prečo potom kvôli nej doňho rýpeš?" nechápal som.
"Hm.... Vieš... Ja a Andy máme taký... zvláštny vzťah. Sme ako súrodenci. Preto doňho furt rýpem. Navzájom to robíme. Fungujeme tak hádam od kedy sme sa spoznali a keby som sa začal správať pri ňom takto... myslel by si že je niečo zle. Normálne nie som taký sprostý ako keď som s ním. Som takýto. Len pri ňom mi tak.... šibe." naznačil rukami úvodzovky.
Chápal som. Ak mali vzťah ako súrodenci... Vybavil som si všetko to doťahovanie medzi Mikeym a Geem a rozumel som tomu.
Takto bol fajn. Dokonca by som si aj vedel predstaviť že budeme kamoši. Takého ako som ho poznal pri Andym som ho nemal rád.
"Ale dosť o tom. Nechcem o tom hovoriť. Radšej mi povedz dačo o sebe. Alebo začnem ja ak chceš...?"
Prikývol som. Uvedomoval som si že som tu už celkom dlho, ale lepšie ako pozerať na tých dvoch. Som hrozný viem....
"Okay takže... Zhrniem to." zasmial sa. "Volám sa Ben Bruce. Mám dvadsať tri. Bývam tu. Stále s matkou a s mladšou sestrou čo je príšerné. Hlavne keď je v puberte..." pretočil očami. "Som gay. Zamilovaný do najlepšieho kamaráta. Milujem počúvanie hudby. Scremo, silný text a výbušná hudba z ktorej mám zimomriavky po celom tele. A... Čo ja viem... čo ešte.... Mám rád Jacka." zasmial sa a zase do seba hodil pohárik.
Takže jacka.
"Si na rade." popohnal ma.
"No...Volám sa Frank Iero. Mám osemnásť. Bývam u Geeho aj s jeho rodinou. Jeho mladší brat je môj najlepší kamarát.... A s pár ľuďmi sme nedávno založili skupinu. Hrám na gitaru. Rád čítam.... A hudbu mám rád pravdepodobne ako ty."
"To je fajn. Ty počúvaj a ten jeho brat sa s tebou stále baví?"
"Prečo by nemal?"
" No neviem... Keby môj najlepší kamarát chodil s mojim bratom... asi sa naserem."
"No... možno... Ale... my sme sa dali do kopy za dosť.... komplikovanej situácie a preto to Mikeymu nevadí."
"Akej situácie?"
"Nechcem o tom hovoriť."
Prikývol.
"A tá skupina... čo hráte?"
"Rock... Také screamo trošku. Snažím sa no.."
"Screamuješ?"
"Učím sa."
"Neni to tak ťažké."
"Neviem.... Teóriu zvládam a nejakú jednu vetu dám, ale potom.... sa neviem nadýchnuť."
"Aha... hej to aj mne robilo problémy."
"Vieš scremovať?"
"V tvojom veku sme tiež tak blby s kapelami a tak. Musíš si predsa užívať kým môžeš nie? Ale potom príde čas keď musíš začať nejak zarábať a na podobné veci neni čas."
"Uhm...." prikývol som chápavo.
"Ono na to časom prídeš... Ale mne pomáhalo keď som nedýchal nosom, ale ústami. Neviem nejak mi to šlo lepšie. To potrebuješ vycvičiť. Zistiť ako ti to vyhovuje najlepšie. Chvíľku to potrvá."
"Uhm... Dík za radu." usmial som sa kútikom očka som pozrel k nášmu stolu.
Mikey na mňa pozeral a nenápadne na mňa mávol nech už idem späť.
"Nemáš začo. Potom prídem pozrieť na koncert. Hádam nás prídeš zavolať, nie?" usmieval sa.
"Hm... Jasné... Ja... Už musím, okay?"
"Jasné bež."
Vzal som si kofolu.
"Počkaj." chytil ma za predlaktie keď som odchádzal.
"Hm?" otočil som sa naňho a ruku si hneď vyslobodil.
Stále som sa akosi nevedel preniesť cez dotyky cudzích. Vždy mi to vadilo a myslím že už aj vždy bude...
"Nedáš mi na seba nejaký kontakt? Zdáš sa ako fajn chalan."
"Nemám pero, ani nič..."
Kríkol na barmana a ten mu podal centrofixu. Nechápem na čo je barmanovi fixa, ale fajn...
"A papier?" položil som pohár na pult.
"Ruka. Všetko si píšem na ruku inak na to zabudnem." zasmial sa a vyhrnul si rukáv.
Naozaj tam mal napísaných pár vecí, ale nelúštil som to. Mal tam pomedzi to tetovania. Nechápal som ako sa v tom môže vyznať.
"Môže byť facebook?" číslo som mu dávať nechcel.
"Jasné."
Na prázdne miesto som mu napísal svoj nick. Fun Ghoul.
"Ty jo to je cool. To sa mi páči." povedal keď si to prečítal.
S úsmevom som položil fixu na bar a zobral si pohár.
"Ozvem sa ti, okay?"
"Dobre." prikývol som.
"Tak ahoj."
"Ahoj."
Konečne som sa pobral k stolu.
"Kde si bol?" spýtal sa ma Gerard hneď.
"Hm.... Stretol som kamaráta." povedal som úprimne.
"Koho?"
"Bena."
Zamračil sa.
"Ten čo sme ich stretli v obchode?"
"Hej."
"Vravel si že ho nemáš rád."
"Nemal som. Ale teraz sa zdal fajn." mykol som plecami.
Stále na mňa pozeral, ale nakoniec to vzdal a znovu sa začal venovať Davidovi.
Dúfal som že sa na mňa kvôli tomu nehnevá... Veď som nespravil nič zlé, nie? Mohol som mu zaklamať, ale to som nechcel. Nemám predsa dôvod.
Po chvíli ma znovu oslovil.
"Frankie? Poď ku mne."
Pousmial som sa. Vstal som aby ma mohol David pustiť k Geemu. Sadol som si k nemu ale on si ma vytiahol na kolená. Usmial som sa naňho.
"Čo sa deje?" spýtal sa.
"Nič. Prečo?"
"Neviem len... Vyzeráš nejak... skleslo. Dúfam že sa nenudíš."
"Nie... Nie to nie, len sa nejak neviem zapojiť do rozhovoru." povedal som.
Bol to fakt. S Davidom riešili také dospelácke témy. Práca, politika, peniaze, vzťahy a čo ja viem čo všetko. Nevedel som čím by som mohol prispieť do rozhovoru. Ja som tie problémy nepoznal. Predsa len som ešte decko... O politiku som sa fakt nestaral. Som rád že vôbec viem kto je prezident, a ostatné mi je totálne jedno. Prachy nemám, takže neviem ako by som bol schopný vyžiť mesiac z jeden výplaty a.... vo vzťahoch s ľuďmi tiež moc nevynikám takže... Fakt som nevedel o čom by som mal rozprávať, tak som bol len ticho a počúval som.
Pobozkal ma na tvár.
"Ako ste to dlho spolu?" ozval sa David ktorý ako som si všimol, na nás pozeral.
"Koľko to bude? Už aj desať mesiacov, však?" spýtal sa Gee a pozeral na mňa.
"Desať mesiacov a jeden týždeň." opravil som ho.
S úsmevom ma znovu pobozkal.
Spokojne som sa oňho oprel a hlavou som si položil na jeho rameno... Ale len na chvíľu. Keď som videl jeho krk... neodolal som a začal som ho tam jemne dráždiť jazykom. Perami, zubami... Objal ma pevnejšie a mne sa to provokovanie začalo páčiť.
Rukou čo som mal preč od ostatných, nemohli to vidieť, som mu pomaly vbehol pod tričko na chrbte. Pohladil som ho a potom som rukou zbehol nižšie , cez priehlbinku ako sa mu prehýbala chrbtica, až k lemu jeho boxeriek.
Vnímal som že David sa ho na niečo pýtal a on mu koktavo odpovedal. Neprestával som. Rukou som opatrne prešiel dopredu, ale ešte pred tým som si nohu zohol v kolene a položil som ju na lavicu, aby si ostatný nič nevšimli. Až potom som ho chytil v rozkroku. Stisol ma ešte silnejšie a počul som jeho roztrasený výdych.
Mňa to tak bavilo!
Stisol som ho znovu, keď sa pohol a stiahol ma zo seba.
Urazene som zvesil plecia a založil si ruky na hrudi. Oprel som sa a zostal som tak sedieť.
"Frankie... bože... Toto mi nerob." sklonil sa ku mne a šepol tak ticho že som ho skoro nepočul.
"Prečo?"
"Pretože nie sme sami. Čo by si povedal keby to bolo naopak?"
Pozrel som mu do očí.
"Aby si neprestával."
Videl som prekvapenie v jeho tvári a aj tú náhlu túžbu a lásku v očiach.
"Vydrž domov, dobre?"
"Neviem či ma to do vtedy neprejde." naťahoval som ho.
"Som si istý že nie." vyplazil mi jazyk a pobozkal ma.
Usmial som sa. Potom sa znovu otočil na Davida.

Dneská som to chcel skúsiť. Ach kiežby sa mi cez to konečne podarilo preniesť.... Som si istý že taký darček by ho potešil viac ako tá bunda...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Catie Catie | 6. února 2014 v 19:23 | Reagovat

ták tohle je luxus :D wow hodně povedenej díl :D už se těším na další :D

2 Gee-san Way Gee-san Way | 6. února 2014 v 19:35 | Reagovat

Božeeeeee to bylo hezké akorát tady mohl být obrázek toho Davida nějak jsem si ho nedokázala pořádně představit :D
BTW: Plačko kup mi taky takovou bundu :3 :P :D
a pokráčko pokráčko pokráčko! :3

3 Kika Kika | 7. února 2014 v 1:13 | Reagovat

Frankie nám nejako zodvážnel :D nie žeby mi to vadilo :D už nech idú domov aby ho tá odvažnosť neprešla :D hmmm ten David vyzerá byť celkom spočko :) rýchlo ďalšiu časť :)

4 Caroll Caroll | 7. února 2014 v 10:20 | Reagovat

Tohle je nejlepší! Musíš hned přidat druhou část, prosím :D Sakra, nemůžu se dočkat :D

5 Anett Anett | 7. února 2014 v 11:56 | Reagovat

Nejdřív Conor a teď Ben ? :D Žádný takový Frankie :D

6 chemist chemist | Web | 15. února 2014 v 23:36 | Reagovat

hmmm no teda, frankie ma noveho kamarata, zase.. :D ale taketo provokacie z jeho srany, docela sranda som zvedava co sa bude diat doma :D :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama