Boy from Atlantis 3.

14. února 2014 v 21:48 | Valence Poison |  Boy from Atlantis

Happy F*cking Valentine :DDD (som forever alone xD :D)
Tu máte pokračko lebo mám dobrú náladu :D Sme bol s kapelou prvý krát hrať na plese a bolo super :3333 Dúfam že sa vám časť páčiť bude a Ďakujem za komentáriky :)

Zakrútil som nad sebou hlavou že som blbý, ale potreboval som o ňom vedieť viac. Nakoniec som vstal a vybral zdola tú krabicu v ktorej boli všetky veci týkajúce sa Gerarda.
Bolo tam veľa papierov, ale ja som vybral len to CD-čko. Dal som ho do CD-romky a zasunul do počítača. Bol som strašne nervózny ako som čakal kým sa to načíta...Nakoniec sa to spustilo.
Bolo to video z kamery na tej veci čo spustili pod vodu k tomu vraku. Naozaj tam bol Gerard a naozaj ležal v sklenenej truhle. Boli tam k tomu ešte komenty nejakého toho magora čo sedel pri ovládaní.
"Čo to kurva...?! Do riti tam niekto je! Nejaké telo!"
Na to spustil poplach a dlho tam riešili ako ho vyberú von. Nakoniec sa im to nejak pomocou toho robota dole, podarilo. Pretáčal som to inak by som pri tom presedel aj pár hodín.
Pomaly to vytiahli na palubu lode.
"Preboha. To je fakt muž!"
Všetci sa prekrikovali jeden cez druhého. Nikto nevedel čo si má o tom myslieť.
"Preboha. Aký hajzel môže toto urobiť?!"
Zrejme si najskôr mysleli že ho tam niekto za živa hodil.
"Vyberme ho odtiaľ! Rozbite to sklo!"
Vzali nejaký klin a kladivo ale vôbec to nešlo.
"To čo je?! Prečo to nejde?! Skús to znovu!"
"Nejde to kurva! Keby to šlo tak to pukne už dávno!" kričal ten ktorému to nešlo.
"Tak skúste dačo iné!"
"A čo?"
"Uhnite! Skúsime to takto!" nejaký veľký chlapisko, celý potetovaný, vzal sekeru.
"Zbláznil si sa?! Polož to!"
Ale bolo neskoro. Ten magor sa tou sekerou zahnal a zasiahol sklo.
Ale nič sa nestalo. Sklo ani len nepuklo. Nič.
"No do riti. To čo je?!" nechápal nikto.
"No... Silou to očividne nepôjde... Skúsme to otvoriť normálne. Musí tam byť niekde nejaká zámka alebo dačo pomocou čoho to predtým zavreli." ozval sa niekto.
Ten kto to povedal si k tomu čupol a začal si obzerať spodok truhly.
"Vidíte? To vyzerá ako miesto na klúče." ukázal na nejaké štyri miesta a potom aj z druhej strany.
"Fakt. Ale čo z toho?"
"Pustite ma k tomu. Ja mám v tomto prax." uškrnul sa nejaký chudí típek.
Vzal si nejaké tenké drôtiky a začal sa v tom vŕtať.
"Ide to?" spýtal sa ho niekto.
"Vydrž. Toto chce trpezlivosť. A... úprimne fakt neviem na akom princípe tá zámka funguje. Celé to vyzerá nejak tak mimozemsky...." skonštatoval.
"Tiež z toho nemám dobrý pocit."
Trvalo to strašne dlho ale nakoniec bolo počuť šťuknutie.
"Hurá. Páni. Konečne som to pochopil."
Prešiel k druhej a tak obehol celú truhlu.
Keď odomkol poslednú, vydalo to taký divný syčavý zvuk a všetci poutiekli bokom.
"Holy shit! To čo bolo?"
"Poďme to otvoriť!" povedal ďalší po chvíli ticha.
Pustili sa dvíhať to sklo. Skúsili to všetci spolu, ale nakoniec to zostali dvíhať len dvaja.
"Do riti. Ako to môže byť tak ľahké keď je to tak pevné?!" nechápali.
K Gerardovi sa hneď všetci sklonili.
"Kurva! On žije!" skríkol niekto.
"On žije! Žije!"
"Okamžite vypnite tú kameru! Hneď!" kričal niekto. Ozvalo sa búchanie a chrčanie a nakoniec obraz zmizol.
Zostal som na to prekvapene pozerať.
Vôbec som to nechápal!
Ako je to sakra možné?! Nijak som si to nevedel vysvetliť....
Kurva ja na to prídem! Musím ho naučiť rozprávať, aby mi to potom celé mohol vysvetliť. On sám vie najlepšie ako to bolo.
Vzal som do ruky mobil a vytočil číslo na moju sesternicu. Ona má teraz dieťa v prvom ročníku, tak či by mi nepožičala nejakú jej učebnicu, alebo čo... Ja nič také doma nemám a keby som pred neho hodil nejakú encyklopédiu asi by bol z toho kúsok mimo.
"Áno?" zdvihla to.
"Čau! To som ja. Frank. Máš čas, či?"
"Čáááu. Bože ty aj žiješ?! Sto rokov si sa neozval!"
"Ja viem. Sorry. Niečo by som od teba potreboval, ak by sa to dalo?"
"Čo také?"
"Nemáš doma nejakú čítanku, alebo tak? Dačo také ľahké pre deti."
"Na čo ti to je preboha?!"
"No... To je dlhá história."
"Frank?! Chceš mi nakecať že máš dieťa?!"
"Nie! Pre boha ježiši to nie! Len je tu jeden taký pacient... Nejak mu.... vypadla pamäť a... neviem ani rozprávať, vieš? Nerozumie tomu čo mu vravím tak som si vravel že ak mu to trošku možno tak z knihy pripomeniem tak si spomenie."
"Jááj. Tak samozrejme sa dačo nájde. Dám ti vedieť, okay?"
"Dobre. Ďakujem. Si poklad."
Zložil som a zostal som zamyslene sedieť. Keď som sa uvedomil, že stále čumím na obrazovku monitora ktorý bol už dávno tmavý a počítač v úspornom režime, postavil som sa a rozhodol že sa pôjdem najesť do bufetu. Nejaká bageta mi postačí.
Popri tom ako som jedol som si uvedomil že Gerarda sa všetci boja. Dal mu teda vôbec niekto jesť?! Preboha! Mal by som mu ísť niečo kúpiť, alebo... Ja neviem.
Rozhodol som sa že začnem kávou.
Kúpil som v automate kávu a znovu sa pobral za Gerardom.
Prekvapilo ma že sedel na posteli. Myslel som že bude spať, ale on už bol čulý ako rybička a to nespal ani dve hodiny.
"Ahoj." usmial som sa.
"Ahoj." povedal tiež.
"Tak som rozmýšľal... Či nie si hladný, alebo smädný...?" postavil som sa pred neho.
Nechápavo na mňa pozeral a potom pohľadom skĺzol na kelímok ktorý som držal v ruke.
Podal som mu ho a on ho chytil do rúk.
Nechápavo sa na mňa pozrel.
"Napi sa, ak chceš." usmial som sa.
Zdvihol si to pomaly k ústam, ale najskôr to len ovoňal.
"Opatrne aby si sa nepopálil." upozornil som ho.
Pre istotu som mu ten kelímok radšej pridržal.
Pomaly sa napil.
Bol som zvedavý či mu to bude chutiť.
Zdvihol hlavu a usmial sa na mňa. S chuťou sa napil znovu.
Ticho som sa zasmial.
"Káva." povedal som mu.
Usmial sa na mňa.
Kým pil, prešiel som k oknu a otvoril som ho.
Oprel som sa o parapetu a vyklonil sa von. O štyri poschodia nižšie sa nachádzal ten nemocničný park. Vtedy mi napadlo že vlastne vôbec neopustil izbu. A chodiť schopný je, mám pocit... Hádam by zvládol menšiu prechádzku, nie?
Trhlo mnou keď som si uvedomil že stojí blízko mňa. Vôbec som si ho nevšimol. Naklonil sa von rovnako ako ja a obzeral sa úplne všade.
"Chceš ísť von?" spýtal som sa.
Nechápavo na mňa pozrel.
Tak som ukázal naňho a na mňa a potom dole na park.
S úsmevom prikývol.
Vzal som ho od toho okna a posadil ho na posteľ. Okno som zavrel a bežal som mu zobrať niečo na seba. Nejaký župan alebo čo. Dúfal som že mu v tom nebude zima.
On medzi tým vypil tú kávu.
Obliekol si to a potom som ho zobral von z izby. To bolo prvý krát čo opustil tie štyri steny a vyzeral fakt nadšený.
"Poď." popohnal som ho keď len onemene stál a všetko si obzeral.
Konečne sa pohol a nasledoval ma k výťahu.
"Frank? Kam s ním ideš?!" ozvala sa vedľa mňa Lindsey.
"Len trošku do parku. Ešte nevyliezol z tej izby...."
Pozrel som naňho a všimol som si že sa prehrebá vecami a stolíku čo tam bol.
"Gerard?!" oslovil som ho a keď si ma všimol záporne som zatočil hlavou ako nech to nerobí.
Prestal a prešiel ku mne.
"On ťa počúva?"
"Celkom hej. Vy ste ho len vystrašili. Inak je neškodný. A stále tomu všetkému nerozumiem. Pozrel som si to video čo mi k nemu dali.... Som z toho mimo....." prišiel výťah.
"Potom sa porozprávame." povedal som jej, chytil som Gerarda za rukáv a vtiahol ho dnu.
Stlačil som prízemie a dvere sa zavreli.
Gerard vyzeral celkom vydesene a keď sa výťah pohol, chytil ma za ruku. Znervóznel som.
"Čo sa to deje?!" začul som znovu ten hlas v hlave.
To nepozná výťah?!!
"Neboj. Len výťah." snažil som sa znieť kľudne.
"Čo to je?"
"Taká krabica v šachte a na lane sa to posúva hore dolu, ako potrebuješ. To aby sme nemuseli chodiť po schodoch."
"Takže pod nami je...?"
"Nič." usmial som sa.
Na moje prekvapene sa usmial tiež. Skôr som myslel že ho to vydesí. Zase sa tak obzeral okolo a zdal sa fascinovaný.
To je psycho....
Výťah zastal a otvorili sa dvere. On ma pustil.
Vyšli sme von zadným vchodom a vlasy mi rozstrapatil vietor. Rovnako ako aj jemu. Chvíľu sme sa prechádzali keď som si sadol na lavičku. On si všetko obzeral tak som ho nechal.
Cítil som sa ako nejaký otecko na prechádzke so zvedavým dieťaťom.
Uškrnul som sa na tom a vybral som si z vrecka cigarety. Jednu som si zapálil. Dneská som mal len tú rannú.
V tom si Gerard sadol vedľa mňa a zaujato ma pozoroval.
"Čo je?" spýtal som sa keď na mňa furt pozeral.
Načiahol ku mne ruku a vybral mi cigaretu z úst.
"Ou... Nie, nie, nie. Toto nie. Nemusíš fajčiť aj ty." hneď som mu ju zobral skôr ako si ju vložil do úst.
"Je to svinstvo." povedal som mu, ale aj tak som si znovu potiahol a vyfúkol dym.
Gerard sa rozkašľal.
Usmial som sa a ruku s cigaretou som od neho odtiahol preč.
Keď som dofajčil, dali sme si koliečko okolo budovy a potom som ho aj cez jeho protesty zobral dnu. Sľúbil som mu že ho zase vezmem von. Vo výťahu ma zase držal za ruku, ale potom už nie. Vrátili sme sa do jeho izby a on si sadol na posteľ. Vyzeral že má dosť.
Nechal som ho teda samého a dúfal som že nám nezdrhne keď už vie cestu von.

Šiel som za Lindsey.
"Ako to dopadlo?"
"V pohode. Von sa mu zrejme páči." povedal som len. "Poď so mnou." poprosil som ju, lebo tam bola ešte upratovačka a jedna ďalšia sestrička. Nemusia vedieť o čo tu ide.
Vzal som ju k sebe do kanclu a pustil som jej to video.
"To je.... šialené." dostala na seba nakoniec.
"To teda."
"Čo ak... Čo ak je to pravda?"
"Nechcem tomu veriť ale sám Gerard mi to potvrdzuje viac a viac. Ani len nevedel čo je výťah! A.... rozpráva sa so mnou cez myšlienky."
"Čože?!"
"Tiež nechápem ako to robí a on zase nechápe ako to že to ja neviem. Som z toho mimo."
"Frank ja.... Si myslím že by si mal zavolať tomu týpkovi čo tu bol minule. Nech si ho vezmú preč. Je nebezpečný. Videl si čo spravil nám. Mohol by ti ublížiť."
"To je hlúposť. Neublížil by mi. Vravím že ste ho len vydesili. Inak je celkom milí. A..... Ja nechcem aby ho vzali preč...." dodal som.
"Nie. Len mi nepovez že si sa doňho zamiloval!"
"Nie... To myslím že nie, ale... Proste chcem ho mať na očiach. Fascinuje ma to aký je iný. A nechcem aby ho vzali preč aj preto že neviem čo by mu robili. Ak veria tomu že je z Atlantídy, bohvie čo by mu robili... Nechcem aby si z neho spravili pokusného králika."
"Tak čo chceš robiť?"
"Neviem. Ale rozhodne nikomu volať nebudem."
"Ale raz prídu...."
"Ja viem...."
Vôbec som nevedel čo budem robiť potom....
"Nieže sa kvôli nemu do dačoho namočíš Frank! Poznám ťa!"
"Neviem čo sa stane... Uvidíme."
 

20 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Caroll Caroll | 15. února 2014 v 9:50 | Reagovat

Gerard je úžasnej, chci ho domu :D Zajímalo by mě, jestli něco ví o lidských vztazích :D Jakože asi něco jo, i jeho rasa nebo co to vůbec je se musela rozmnožovat, ale kdo ví jak :D Byla by sranda, kdyby mu to Frank vysvětloval :D
Každopádně tuhle povídku miluju, rychle další díl, prosím :D

2 Gee-san Way Gee-san Way | 15. února 2014 v 10:12 | Reagovat

Boháá to je skvělé :3
Gee je tady neskutečně ňůůůůůůůůůůůůůůůůůůůůůůůůůů :3
a opovaž se na něj na chudáčka někoho poslat -_-
to Frankovi prostě neuděláš :D :3
ale přesně ja kříká tady slečna rychle další dííl :33

3 Kika Kika | 15. února 2014 v 17:56 | Reagovat

Nemám slov to je perfektné... Sa mi páči jak Gerard hovorí cez myšlienky je to také iné :D Teším sa jak ho bude Frank učiť rozprávať :D .... tá veta "Ale raz prídu...." sa mi nepáči :D nech nechodiááá aj bez nich to je dobré :D ....  rýchlo ďalšiu časť :)

4 Anett Anett | 16. února 2014 v 9:09 | Reagovat

To je úžasný! :D Gerard je bezvadnej :3 rychle další díl, prosím, prosím :D

5 Chemist Chemist | Web | 18. února 2014 v 23:55 | Reagovat

ahh.... toto je dalsia z tvojich namotavok. pri kazdej tvojej poviedke si vravim ze je uplne najlepsia :D  pri tejto tiez :D si spravila z Gerarda strasne zaujimavu osobu, nemozem sa dockat dalej... :)

6 Taimi Lumi Taimi Lumi | E-mail | Web | 19. února 2014 v 19:52 | Reagovat

Tak tady se přesně hodí ta věta, kterou sem tam zaslechnem u zamilovaných párů "Protože ty jsi jiná/ý." :D Ach jo, zase jsem si zamilovala nějakou povídku, tuhle :3 Povedla se ti Valence, dokonale jsi upoutala moji pozornost :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama