Half Brother 4.

6. ledna 2012 v 23:49 | Valence poison |  Half brother
Ani si neviete predctaviť aký som bol šťastný keď som na stole uvidel raňajky. Všetko som to zjedol. Kým sa dotrepal Frank môj tanier bol už dávno prázny.


"Už nám treba ísť." povedal som keď som si všimol hodiny na stene.
Očividne si bol toho vedomí lebo si nesadol k stolu, len sa trochu napil čaju.
"Ja viem." prikývol.
"Mamí. Ja už to nestíham zjesť, tak to potom môžeš dať Vločke hej?" zakričal smer kuchyňa kde sa zdržiavala Linda.
"Ale musíš predca niečo zjesť. Budeš hladný." nakukla jej hlava do jedálne.
"Ja to zvládnem." usmial sa. "Poď!" popohnal ma.
Obliekli sme sa a pobrali sa smer škola.
Snežilo.
"Kto je Vločka?" spýtal som sa.
"Pes." povedal jednoducho.
"To je dosť zvlášne meno pre dobermana, nie?"
"Prečo? Má rada sneh, tak je Vločka."
"A ako sa volá ten druhý?"
"Lucky."
Zasmial som sa.
"Je na tom niečo smiešne?"
"Nie...Len fakt sa mi tie mená k dobermanom nehodia."
"Nepoznáš ich podstatu. Sú to strážne psi ale keď ich poznáš od šteniatka, tak sú veľmi prítulné. Samozrejme pokiaľ ich nenahneváš." zasmial sa.
"A ty už si ich niekedy nahneval?"
"Prosím ťa....Vieš koľko krát ma už ponaháňali?! Fakt nechceš vidieť tie jazvy čo mám na nohách."
"Tak to mi ostáva sa asi len modliť aby som ich nejakým nedopatretím nenahneval ja."
"No...Mňa poznajú od mala. Keby chceli mohli mi ublížiť oveľa viac. Neviem čo by spravili s človeku ktorého nepoznajú."
"Dúfam že nebudem mať tú možnosť to zistiť..."

Znovu som sa s táckou v ruke rozhliadol po jedálni. Stvôl pri ktorom sedela LynZ som hneď našiel a pobral sa smerom k nim.
Hneď si ma všimla.
"Ahoj." rukou potlapkala po práznej stoličke vedľa nej.
Sadol som si.
"Ahojte." pozdravil som sa všetkým a všetci mi odzdravili.
"Tak ako? Stihol si včera prísť na hodinu?" spýtala sa LynZ.
"Hej. Len tak tak, ale stihol."
"A páči sa ti škola?"
" Je fajn."
Slovíčko fajn som považoval za také neutrálne. Nebolo to ani super, ale ani na nič. S obľubou som ho používal keď som si niečím nebol istý.
"No...A ako si sa tu ocitol?"
"To je...komplikované." zmĺkol som
"Chápem. Nechceš o tom hovoriť."
"Prepáč ale..."
"Nie. To je v poriadku. Čakala som že mi to nepovieš. Skôr by ma prekvapilo keby si mi hneď všetko povedal."
Usmial som sa. Bol som rád že mi rozumie.
"Ale chcem aby si vedeľ že keď budeš mať nejaký problém, alebo budeš potrebovať pomoc, tak sa rozhodne ozvi."
"Si staršia ako ja, však?"
"Áno. Ja už tento rok končím a ty si..."
"Tretiak."
"Presne. To máš sedemnásť?"
"Áno. A ty máš osemnásť?"
Prikývla a usmial sa. Ja tiež. Zvlášny rozhovor...
Chvýľu bolo ticho až som sa ozval ja.
"To čo si vtedy povedala na tých véckach...To že si tam kde je tvoja rodina...Ako si to myslela?"
"Presne tak ako som to povedala. Týto chlapci sú moja rodina. Vieš ja...Ĺudí ktorý somnou bývajú, ktorý sú moja biologická rodina, nemám moc rada. Mám s nimi len samé problémi a preto sa s nimi snažím komunikovať čo najmenej. Našla som si za ňu náhradu a som štastná. My sme rodina. Sme spoločenstvo. Navzájom si pomáhame a máme sa radi. Otázka...Chceš aj ty patriť do našej rodiny?"
Bolo premńa úžasne ju počúvať. Rozprávala s takým zvlášnym nostalgickým prízvukom. Omamovalo ma to. Dokázal by som ju počúvať hodiny. A slová ktoré jej vychádzali z úst...Ako keby zaspal dobu a prišla sem z nejakej doby kde boli ľudia na seba milí. Ak taká doba vôbec niekedy existovala. Ona bola...Bola ako svetlo ktoré mi má ukázať správnu cestu...Apoň ja som ju tak vnímal. Viem, asi dosť šialené.
"A čo preto musím urobiť?"
"Musí to len s nami vydržať. Ukázať nám že ti môžme dôverovať. A ak to zvládneš...dostaneš odmenu."
"Akú odmenu?"
"To je prekvapenie."
Nevedel som odnej odtrhnúť pohľad. Mala čierne vlasy, na tváry zrejme biely make-up a krvavo červený rúž. Oblečenú mala čiernu koženú bundu, červenú károvanú minisukňu, a tým že mala prekríženú nohu cez nohu smerom ku mne, som videl že obuté mala ťažké, čierne, kožené topánky ktoré jej siahali do polovice lítok.
Znovu som si uvedomil akým strašným nedostatkom oblečenia trpým. Doma som to neriešil ale teraz keď som bol tu, v New Yorku...Skoro každý človek sa tu obliekal nejakým iným štýlom. Svojím štýlom. Obdivoval som ich.
"Čo je namňe také zaujímavé že namňa pozeráš odkedy si prišiel?"
Do kelu. Rýchlo som svoj pohľad zamieril na svoj tanier ktorého som sa ešte ani nedotkol.
"Prepáč." povedal som potichu.
"Nevadí mi to."
Musel som sa naňu pozrieť. Nevadí jej to! Bože. Povedala že jej to nevadí!
Usmial som sa naňu a ona mi úsmev opetovala.
Tak sme tam jedli, a popritom sa rozprávali.
Chytila ma za ruku!
Bože bol som taký štastný.

Strašne rýchlo to utieklo a už som musel bežať na hodinu. Mali sme matiku. Sadol som si k Rayovi tak ako vždy. Len sme sa pozdravili ale inak nič.
Prišiel profesor a začal niečo úmorne vysvetlovať pričom popísal celú tabulu.
Matikára mám fakt rád. Je to taký pohodák.
Bohužial som tomu nepochopil nech som sa akokoľvek snažil čo dalo fakt námahu pretože som furt myslel na LynZ...
"Tak. Je tu niekto kto tomu nechápe?" spýtal sa keď dovysvetloval.
Rozmýšlal som či sa prihlásiť ale nechcel som vyzerať ako nechápaví idiot.
Trieda sa zamiala. Nechápal som načom. obzrel som sa a zistil že sa hlási Frank.
"To by bol asi zázrak keby ste sa nehlásili však?"
"Ja za to nemôžem."
"Už dlhšie sa vás to chcem spýtať...Robýte si zomňa srandu, alebo vám to vážne treba vysvetliť furt dvakrát?"
Zase sa podaktorý zasmiali.
"Ja by som si z vás nikdy nerobil srandu. Nato mám predca Johna. Naozaj mi je lepšie keď mi to vysvetlíte dvakrát. A myslím že moje známky sú dôkazom že mi na tom vážne záleží."
"No tak podťe sem."
Postavil sa a prešiel k tabuli.
Nechápal som prečo ho trápy to že nerozumie jednému blbému, totálne zbytočnému príkladu z matiky ktorý v realnom živote nemá apsolútne žiadne využitie. Stavím sa že jeho mama má toľko kontaktou že by mu našla dobrú prácu aj keby nezmaturoval. Nechápal som ho.
Profesor nanovo poškrtal celú tabulu a potom mu dal vypočítať príklad a on sa fakt dopracoval k správnemu výsledku.
"Tak už tomu chápete?"
"Áno. ďakujem. Ja som si len nebol istý či môžem toto vykrátiť s týmto."
"Ak je to v takomto tvare tak áno, ale keby to bolo v takomto tvare..." dačo načmáral na tabulu "...tak nie."
"Aha. Hej. Už to budem vedieť."
"Dobre. Len by ste mali dačo spraviť s tým počítaním. Ako chcete počítať takéto príklady keď neovládate malú násobilku?"
"Ja sa to doučím."
"To by ste mohli. Od základky ste na to mali už dosť času."
"Ďakujem."
A pobral sa späť do lavice.
"Haha. Nevie malú násobilku." smial sa ten blonďák ktorý s ním sedel v lavici.
"Ty buť ticho. Ty nevieš ani koˇko je dva plus dva." odbil ho.
"Deväť?"
Výbuch siechu.
"Srandičky, srandičky. Na budúcu hodinu, teda v štvrtok, si napíšeme test. Som zvedavý kto sa bude smiať potom. Hahaha." zasmial sa škodoradostne profesor.
Odpoveďou mu bol hromadné zamručanie.
Čo? Test? To nedám!
"A z čoho bude ten test?" spýtala sa nejaká bunete vpredu.
"Lomené výrazy."
Zazvonilo a všetci vypadli z triedy. Ja som šiel za profesorom.
"Prepáčte ja..."
"Ste tu nový."
"Áno a..."
"A chcete sa vykrútiť z testu..."
"Nemám žiadne poznámky a neviem čo ste preberali."
"Dobre. Spravíme to takto. Od dakoho si tie poznámky zožente, doučte sa to a napíšete si to v pondelok. Čo vy na to?"
"Môže byť. Ďakujem."
"A nemyslite si že na to zabudnem!"
"Doučím sa to." uistil som ho.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 VeroMars VeroMars | Web | 7. ledna 2012 v 1:04 | Reagovat

Lynz,LynZ čo má Gee s tou Lyn? Ale dobre ako..Frank úžasný na tej matike :D a tie psy..nemôžem xDD

2 pansýý pansýý | 7. ledna 2012 v 11:01 | Reagovat

Gerard a lyn nieeee :'( :D

3 Chemist Chemist | Web | 7. ledna 2012 v 22:06 | Reagovat

Mne LynZi pripadá, akoby tam mala vlastnú seku. Skoro ako dáky svedok Jehovovi. Strašne mi príde taká podozrivá. Podivná. Taká dobrá, že sa mi tomu až veriť nechce. Jak keby chcela Geeho zlákať do niečoho zlého. Strašne ma tam štve. :D :D
A vo Frankovi sa tiež veľmi nevyznám. Inak Gerard už by sa mal starať o svoj štýl, nech tam nevyzerá jak dáky žebrák. :D:D :D ale nie, to je fuk.. :-)
Idem ďalej.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama