Love or family XII.

26. prosince 2011 v 22:13 | Valence poison |  Love or family?
FRANK

Znovu ubehlo pár dní, možno týždnov. Nemám apsolutne žiadny prehlad o čase. Neviem koľkeho je, neviem koľko je hodín. Mama mi ráno doniesla jesť a to už som bol fakt vyhladovaný tak som to zjedol. Odvtedy som akýsi ospalí. Myslím že mi tam pridala nejaké tabletky na spanie alebo čo...Celý deň som prespal.


Z postele som vstal až večer keď mi mama znovu priniesla jesť.
"Čo si mi do toho dala?!" spýtal som sa jej hneď podráždene.
"Len tabletku na spanie. A pomohla ti. Vieš aké si mal strašné kruhy pod očami?!"
"Mama! Ak chceš aby som dačo jedol tak mi do toho láskavo nedávaj žiadne tabletky dobre?!"
"Dobre. Tak prepáč."
Sadol som si na postel a ona si ku mne dala stoličku.
"Niekto ťa tu hľadal."
"Kto?"
Vzbĺkla vo mne nádej. Žeby Gerard? Blbosť! Neviem kde bývam. Sklamane som zvesil plecia.
"Alicia a nejaký chlapec."
"Ako vyzeral?"
"Vysoký. Hnedé vlasy a mal okuliare."
"Mikey." skonštatoval som.
"Kto je zase Mikey?"
"Gerardou mladší brat. Čo chceli?"
"Pýtali sa na teba."
"A čo si im povedala?"
"Ja nič. Rozprával sa s nimi oco a...povedal im že si šiel zase von..."
"Čože?! To nemyslíš vážne!" To ma fakt naštvalo.
"Tiež ma to zaskočilo. Neviem prečo im nepovedal že máš proste zaracha."
Držal som v ruke pohár s colou ale vôbec som sa z neho nenapil.
"ten chlapec potom dačo začal splietať s tým Gerardom. Ale nepočula som ho moc dobre takže neviem ale...Máme ti odkázať že už nemusíš chodiť. Že ak nemáš záujem že už o to nikto z nich nestojí."
Pohár mi vypadol z ruky a spadol na zem.
To nie! Nie! Ale čo som si myslel?! Určite si myslia že som sa nanich, na všetkých vykašlal a našiel si inú partiu. A otec im to teraz potvrdil.
Bol som nasraný. Všimol som si že dvere sú otvorené a viac som neváhal ani sekundu. Rozbehol som sa k nim. Podarilo sa mi dostať do chodby a vybehnúť na ulicu ibaže tam ma chytil oco.
"Pusť ma!" kričal som.
Už zapadalo slnko ale ešte bolo vidno.
"Nikam nepôjdeš!" a ťahal ma späť do domu. Bránil som sa zubami nechtami ale bol silnejší.
"Prečo si im povedal že som bol von?! Prečo si im nepovedal pravdu?!"
"Nepotrebujem aby mi každý deň zvonili pri dverách aby som ťa pustil.
"Pusť ma do riti!"
Vyšmykol som sa mu ale zachitil mi ruku.
"Frank?" ozvalo sa z cesty.
Obzrel som sa. Bol to Bob. Nikdy som nebol štasnejší že ho vidím. Otec ma ale o to zúrivejšie ťahal do domu.
"Bob! Bob! Choď za Gerardom! Povedz mu že ma zamkli v izbe! Že ma nechcú pustiť von! Prosím! Sprav to premňa!"
"O čo tu ide?" spýtal sa nechápavo.
"Choď za Gerardom! On ti to vysvetlí. Povedz mu že o nás vedia. Preto ma držia pod zámkou. Musíš mu to povedať! Je to premňa dôležité."
"Pán Iero? Prečo ho nepustíte?"
"Do toho teba nič."
Potom ma strčil do domu a zavrel dvere. Odtrepal ma do izby a znovu mi vrazil. Potom odišiel a zamkol. Bol som naňho tak strašne naštvaný. Zároveň som bol taký zúfalí. Len dúfam že Bob pôjde za Gerardom. Je to moja posledná nádej. Ja už to tu dlhšie nevydržím. Zbláznim sa z toho. Z tejto izby.
Zaspal som a znovu tie nočné mory.
Na další deň som celý čas sedel pri okne aby som počul ak by niekto prišiel, ale nikto neprišiel...



GERARD

Otvoril som oči. Posledné tri ýžden som fungoval dosť zvlášne. Celý týždeň potom čo som sa pokúsil zabiť som v poctate prspal. Furt asom mal v ruke tú infúziu. Na další týždeň mi ju konečne prestali dávať. Nejak som sa vrátil ku kresleniu a v poctate som kreslil 24 hodín denne. Ten komix o mne a o Frankéovi. Zmieril som sa s tým že zrejme ho už nikdy neuvidím. Celé dni som v izbe a Mikey sedí primne. Bojí sa ma spustiť z očí. Alicia je tu doť často. Akotak s nimi sem tam prehodím slovo ale väčšinou som ticho. Nemám chuť rozprávať. Som ponorený do svojho vlastného sveta. Do spomienok. Do snou akoby to mohlo medzi nami pokračovať keby sa namňa nevykašlal. Tak strašne som ho miloval. Tak strašne koli tomu stále trpým. ej bolesti sa neviem zbaviť. Noci väčšinou celé preplačem. Len málokedy sa stane že by som sa vyspal tak dobre ako dneská.
Všimol som si že v izbe sedí Alicia. Čítala nejakú knihu. Prevdepodobne si nevšimla že som sa zobudil. Zostal som ležať a čumel som do stropu. Začul som zvonček od dverý. Vôbec som sa nad tým nezamyslel. Nič z okolitého reálneho sveta ma nezaujímalo...
Pretočil som sa nabok Zavrel som oči a zaspomýnal si na to keď k nám prvý krát prišiel Frank. Keď som mu otvoril dvere a zamiloval sa doňho na prvý pohľad...
"Gerard zobuť sa!" Triasol mnou Mikey. Neochotne som sa k nemu otočil. Stála tam Alicia, Mikey a Bob. Čo ten tu robý?!
"Bob. Povedz mu to!" povedal Mikey.
"No proste. Šiel som sa večer prejsť a keď som šiel poblíž Frankovho domu začul som krik. Šiel som sa pozrieť že čo sa deje a zbadal som Franka a jeho otca. Jačali po sebe. Frank sa ťahal ku ceste a jeho oco ho ťahal do domu. Spýtal som sa že čo sa deje a Frank chcel aby som ti povedal že ho držia zamknutého v izbe a dačo že o vás vedia a že preto ho nepúštajú von. Tak a mohol by mi už konečne nikto povedať o čo tu ide?"
Zaplavila ma taká obrovská radosť, úľava a nádej že som to takmer nepredýchal. Takže sa namňa nevykašla" Iba ho zamkli v izbe. AStále ma má rád. Bol som tak strašne štastný...Ako to že mi to nenapadlo? Ako som mohol veriť tomu že som ho už omrzel a že namňa kašle?!
"Mikey ma objal. Bol som z tej správy v šoku.
"Chcem ísť za ním!" povedal som.
"Neodporúčam. Jeho foter vyzeral fakt nasrane. Ak nechceš aby si mal okrem tej modriny na krku, ktorú fakt nechápen odkiaľ máš, aj monokel tak by som to rozhodne neskúšal. A už by som fakt chcel konečne vedieť o čo tu ide!"
"Vieš to...Proste Frank s Gerardom spolu chodia." povedal mu Mikey narovinu.
"Čo?" nahodil taký prekvapený face že som sa tomu zasmial. Ani neviem kedy som sa naposledy smial.
"Preto s vami nikam nechcel chodiť. Chcel byť čo najviac s Gerardom."
"A ja som si to myslel ale nechcel som si to priznať."
"Ale čo urobíme? Ako donútime jeho otca aby ho pustil?" spýtala sa Alicia.
"To fakt netuším." skonštatoval Mikey.
"Pôjdem si poňho." povedal som rozhodne.
"Gerard ako...Niežeby som o tebbe pochyboval ale videl si niekedy Frankovho otca? Roztrhol by ťa napolovicu. A ak ešte vie že s ním chodíš...Zabije ťa a myslím to vážne. Franka som síce videl len chvýľu ale tie modriny sa nedali prehliadnuť..."
Nie! Bože nie. Môj Frank? On ho zbil? Preboha to nie! Nedovolím aby ho niketo mlátil.
"Musím ísť za ním." a už som sa zdvýhal. Musel som to aspoň skúsiť.
"Nemáš šancu sa k nemu dostať...Počkaj! Mám nápad! V noci by to možno šlo. Keby si mu zaklopal na okno aspoň by ste sa mohli porozprávať."
"A nebude mať to okno zamknuté? Prečo by ním inak neušiel?"
"To okno je zamrežované odkedy ho poznám."
"Tak dobre. To by mohlo ísť." prikývla Alicia.
Neviem sa dočkať večera. Vydrž to Frank. Ešte chvýľu. Bože. Som taký štastný že ho znovu uvidím.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 VeroMars VeroMars | Web | 28. prosince 2011 v 14:25 | Reagovat

:O čo,čo bude daľej? Chudák, Frankie..bože prosím ja chcem ďalšiu časť <333

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama