Love or family XI.

25. prosince 2011 v 12:30 | Valence poison |  Love or family?
GERARD
Už je to týždeň...Frank nikde. Neozval sa. Už som stratil všetku nádej že sa ukáže. Keby chcel tak by prišiel už dávno. Čo som ale spravil zle? Kde som spravil chybu?

Nerozumiem tomu. Bol taký štastný. Vravel že by tu najradšej býval somnou a zrazu je preč. Keby som aspoň vedel kde býva! Nikdy ma tam nevzal.
Mikey sa ma snaží ukludniť ale nepomáha to. Cítim sa hrozne...To po rozchode s Beratom nebolo nič oproti tomuto. Nemám chuť ani na chlast. Nemám chuť dalej žiť. Nie bez Franka...Čo mi to len urobil? Prečo sa namňa vykašlal? Celé dni len ticho sedím v kúte. Mikey je primne v poctate dvadsať štyri hodín denne. Znovu sa kôli mne trápy...Všteci sa kôli mne len trápia. Úplne som stratil chuď do života. Prestal som rozprávať. Takmer vôbec nejem, nepijem. Už nechcem ďalej dýchať...
Zdvihol som hlavu a pozrel sa do okna. Pršalo. Nikdy som si neuvedomil aké je to krásne... a zároveň také smutné. Každá jedna z tých kvapiek preletí takú diaľku a aj tak nakoniec len zmyzne. Tak ako všetko krásne, všetko dobré...Proste zmyzne rovanko ako zmyzol Frank.
Neviem ako dlho som čumel do tohookna keď som si uvedomil žeMikey neni v izbe. Započúval som sa a začul som sprchu. Postavil som sa. Musím si švihnúť. Nemám veľa času kým sa vráti.
Zbral som stoličku a oprel ju o dvere. Z druhej strany som o klučku zachytil lano ktoré som si doniesol včera. Mikey si to nevšimol. Prehodil som ho vez dvere a tie som zavrel. Postzavil som sa na stoličku a na druhom konci lana som spravil slučku. Prevliekol som si ju cez hlavu. Už stačí len odkopnúť stoličku a bude po všetkých mojích trápeniach. Už viac nechcem prežívať tú bolesť. Dúfam že ak existuje nejaký posmrtný život...dúfam že tam neexistuje tento hnusný pocit ktorý mi už týždeň trhá dušu. Ešte raz som sa pozrel na Frankou portrét a potom som odkopol stoličku...


FRANK

Zobudil som sa s výkrikom. Už ani neviem ako dlho som tu zavretý. Fakt sa divím že oco ma pustí aspoň do kúpeľne. Väčšinou v noci nespávam a keď zaspím...Mávam nočné mori nakonci ktorých sa Geemu vždy niečo stane...Strašne sa o neho bojím. Čo ak sa tie sny splnia. Som úplne v koncoch. Takmer nič nejem, nepijem...Mama furt dačo splita o Jamií. Nechápem o čo jej ide.
Jasné Jamia! Spomenul som si na ten papierik ktorý mi dala Alicia. Doteraz som si ho neprečítal. Postavil som sa a podarilo sa mi nájsť tie ryfle. Ten papierik tam bol. Sadol som si na zem a zasvietil malú lampu. Oprel som sa o postzel a rozbalil som ho.

Ahoj Frank.
Viem že sa ti zrejme zdá čudné že ti píšem v poctate list, ale nemám kredit a momentálne za vami nemôžem prísť. Škoda že nebývame v tom istom meste.
Ja...Chcem sa ti ospravedlniť. Za to ako som sa správala. Neviem prečo ale aj keď som vtedy bola opitá, uvedomila som si že ťa mám radšej ako kamaráta. Teraz už ale viem že ty nemáš taký istý názor. Viem že nikdy spolu nebudeme, ale nechcem aby kôli tomu skončilo aj naše kamarátstvo. Radšej ťa chcem mať len za kamaráta ako ťa nemať vôbec.
Neviem ako si na tom ty...Prosím ťa napíš mi alebo...proste mi daj nejako vedieť čo si o tom myslíš dobre? A prepáč že som ťa vtedy šteklila. Viem že to nemáš rád.
Jamia
Trošku ma to potešilo ale fakt bieda. Momentálne to bola tá posledná vec ktorá ma trápila.
Otvorili sa dvere a vošla moja mama.
"Frank? Si v poriadku? Počula som ťa kričať."
"Nie niesom v poriadku." povedal som zo zeme.
Až potom ma zbadala. Chvýľu bola ticho.
"Čo to tam máš?"
Hodil som jej ten list k nohám.
"Od Jamií. Dala mi ho Alicia v ten deň keď ste ma tu zamkli. Ani som jej nestihol odpovedať."
Čo to bolo? Akási maličká nádej že by mi dala mobil aby som jej mohol napísať, ale namiesto Jamií by som napísal Mikeymu? Gerardovo číslo nemám. Len klamlivá nádej ale predca aspoň nejaká.
Mama zasvietila veľké svetlo a prečítala si ho.
"Čo sa stalo keď bola opitá?"
"Neviem. Tiež som bol na mol ale ževraj som ju pobozkal."
Bolo mi jasné že domňa najačí že som pil. Nejačala!
"Ak je to tak...tak si musel mať nejaký dôvod prečo si ju pobozkal."
"Neurobil som to sám odseba. Nebol to môj nápad. Nedal by si mi mobi? Nech jej odpíšem..." dopredu som vedel že to zavrhne ale proste som sa musel spýať.
"Nemôžem. Otec si myslí že ma oklameš."
"Preboha to nemyslíš vážne! Chceš aby som tu scvokol?"Veď ani neviem ako dlho tu som..."
"Už je to..."
"Nie! Radšej to ani nechcem vedieť. Mami prosím. Chcem tak strašne veľa?!"
"Nie Frank. Nemôžem. Otec je nakonci s nervami...Nechcem aby ťa znovu zbil."
"Kiež by ma zmlátil na smrť. Bez Gerarda môj život nemá zmysel..."
"Nesmieš takto hovoriť! Ten chlapec si to nezaslúži. Keby mu na tebe záležalo, prišiel by."
Sadla si na zem vedla mňa.
"Ibaže on nevie kde bývam. Keď som bol s ním von, zámerne som sa nášmu domu oblúkom vyhýbal...Vedel som že ak by ste nám bna to prišli tak mi zo života urobíte peklo. Nemýlil som sa."
"Frank mi ti nechceme zo života robiť peklo...Veď nás pochop! Je to proti prírode, proti cirkvi...Neni to normálne."
"Ja viem. Ja som to neplánoval. Neuvidel som ho a nepomyslel som si tak toho musím mať. Keď som ho prvý raz stretol pomyslel som si že vyzerá v pohode chalan. Skamošili sme sa a potom, časom...Proste sa to stalo. Zamiloval som sa. Keď som ho stretol prvý raz ani mi nanapadlo že by som s ním chcel chodiť..."
"Frank to nemôže byť skutočná láska."
"Prečo nie? Pretože sa vám nepáči? Vezmi si Rómea a Júliu. Chceš aby sme tak skončili aj s Geem? Milujeme sa nechápeš?! Práve ty by si mala chcieť aby som bol štastný ale to ja bez neho nikdy nebudem. On je celý môj život a ak si ublíži, pojdem za ním." znovu mi po lícach začali tekať slzy. Mama tiež plakala a vtedy urobila niečo čo som fakt nečťakal. Objala ma. Objatie som je opetoval. Tak strašne mi to pripomenulo ako ma objímal Gerard...
"Mami prosím. Dovoľ mi odísť. Dovoľ mi ísť za ním." vravel som jej do ucha.
"Ty vieš že to nemôžem."
"Nemôžeš alebo nechceš?"
"Myslím že oboje. Keby to bolo dievča..."
"Ibaže neni. Mami prosím. Strašne sa o neho bojím. Mávam nočné mori a Geeho vurt nájdem mŕtveho..."
"To sa nemusíš báť. Pochybujem že by si ublížil. Určite je v poriadku. My ti nchceme ubližovať Frank. A ani tomu Geradovi. Premňa zamňa sa kamaráte ale preboha aby ste tvorili pár?! Nemôžeš odomňa chieť aby som ti to dovolila. Nechápeš? Starnem a kým som živá chcem vidieť moje vnúčatá. Chcem byť stará mama ale ak zostaneš s ním, nikdy nebudeš mať deti. Viem že aj ty máš deti rád a určite chceš mať svoje, ale s ním na to môžeš rovno zabudnúť, chápeš? Máš sedemnásť. Ži vot pred sebou a chceš si ho týmto zničiť? A čo vlastne na to hocvoria jeho rodičia? Vedia o tom?"
"Neviem či o tom vedia. Nepoznám jeho rodičou. Býva sám. Len so svojím mladším bratom."
"Počkaj! on je od teba starší?"
"O štyri roky."
"Takže...On má dvadsať jeden rokou?! Frank to nemyslíč vážne?!"
"Čo je na tom?! Ty si tiež mladšia ako oco."
"Vieš čo? Radšej sa ťa už nič nejdem pýtať. Bola som sa pozreiť či si v poriadku. Si. Takže si idem znovu ľahnúť a ty by si mal tiež." a už odišla ale ja už nezaspím. Nie potom čo mi povedala. Má pravdu. Mám rád deti a vždy som nejaké chcel. S Gerardom mať deti nemôžem. A ani nechcem. Ak ľudia reagujú normálne na gayou takto tak rodšej ani nechcem aj keby sa dalo. To dieťa by z toho zrejme malo len traumu lebo by sa mu v škole smiali že má dvoch otcou a nie mamu a otca.
To by som nechcel. Momentálne ale deti premňa niešú dôležité. Len proste chcem byť s Gerardom. Ležať vedľa neho, objímať ho...bozkávať...Bože prečo si takto ubližujem?!


GERARD
"Neni to tvoja chyby! Nemôžeš za to!"
"Mal som byť pri ňom."
"Nemôžeš byť priňom dvdsaťštyri hodín denne. To by nik nezvládol. Veš čo? Skúsim sa porozprávať s rodičmi či by som tu nemohla prísť aspoň na týždeň. Že by som ti pomohla."
"Nemusíš si kôli mne robiť starosti."
"Právaže musím. Robým si ich. Preboha veď on sa pokúsil zabiť! Ani si nechcem predcataviť čo by bolo keby som neprišla. To neni v pohode. Počul si čo vravel doktor?! Musí byť furt niekto priňom. Budem s ním ja a ty si konečne odýchneš. Ako dlho si sa vlastne poriadne nevyspal?"
"Dlho. Ďakujem Alicia. Za všetko."
"Musím už ísť ale sľubujem že sa porozprávam s rodičmi. Nemôžem ťa v tomto nechať samého. Chudák Gee. Musí sa strašne trápiť."
"Ja som to tušil. Tušil som že to skončí takto ale keď som Franka spoznalbližšie ani by mi nenapadlo že by sa naňho len tak vykašlal."
"Mne sa to nezdá Mikey. Frank neni taký. Poznám ho od mala a vždy keď mali niekam ísť...Ja neviem napríklad k babke...Vždy to niekomu povedala a aj to kedy približne sa vráti. Teraz poňom neni ani stopy. Ani Bob s Rayom o ňom stále nič nevedia. Nepáči sa mi to. Vždy dal o sebe vedieť."
"Je mi to ľúto. Len sa kôli mne trápiš."
"Milujem ťa."
"Aj ja ťa milujem."
Potom ticho.
Čo sa to stalo?
Cítil som že ležim na ničom mäkkom. Zrejme postel. Začal som si na všetko spomýnať. Chcel som sa zabiť! Preboha čo som to urobil? A potom som si spomenul aj na dôvod. Znovu ma zaplavila tá bolesť. Tá zrada. Frank.
Začul som kroky a potom som cítil ako si niekto sadol na kraj mojej postele. Pomali, s námahou som otvoril oči. Bol som strašne unavený.
Bol to mikey a hlavu mal skrytú v dlaniach.
"Prepáč mi to." šepol som.
"Gerard!"
Objal ma ale ja som mu to opetovať nedokázal. Nevládal som sa takmer ani pohnúť.
"Čo si to urobil?! Máš jediné štastie že sused je lekár. Čo ťato preboha napadlo?! Sľúb mi že už to nikdy neurobíš! Sľúb mi to!"
Uvedomil som si že mám v ruke ihlu s infúziou.
"Mikey prosím ťa...Vyber zomňa tú ihlu!"
"Nie. Sú tam prášky na upokojenie. To preto si taký unavený."
"Vieš že neznášam ihli!"
"Je to pre tvoje dobro."
Už som viac nedokázal protestovať. Zavrel som oči a zostal som ticho ležať. Za chvýľu som zaspal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 VeroMars VeroMars | Web | 26. prosince 2011 v 20:19 | Reagovat

Ooo! Gerard sa chcel zabiť! To nie...ďalej, dalej, prosííííím O_O

2 Valence poison Valence poison | 26. prosince 2011 v 22:12 | Reagovat

nejak blbo mi to zverejnilo ten koniec...už som to ale opravila takže dobre. Bude bude dalšie :D ďakujem za koment :) potešil :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama