Love or family X.

23. prosince 2011 v 15:12 | Valence poison |  Love or family?
FRANK

Zobudil som sa v Gerardovej posteli ale bol som sám. Stále nahý. Pozrel som sa na hodinky a bolo pól desiatej. Kde je Gee?

Posadil som sa. Dnešná noc bola dokonalá. Netušil som že je to až také úžasné...
Otvorili sa dvere a v nich Gerard.
"Ahoj Frankie." povedal.
Zavrel dvere, prešiel ku mňe a pobozkal ma. Zostal sedieť na kraji posteli.
"Ahoj."
"Už si dlho hore?"
"Nie...Teraz som vstal..."
"Chceš dačo papať?"
"Aj hej."
"Dobre. Tak môžeš skočiť do sprchy a zatiaľ dačo spravím."
"Dobre." Pobozkal som ho.
Zobral som si veci a zavrel sa v kúpelni. Keď som odtiaľ vyliezol pobral som sa dole a na schodoch som stretol Mikeyho.
"Čau." pozdravil som sa mu.
"Čau- Gerard nemal apsťák hej?" zastavil ma.
"Nie nemal."
"Myslel som si lebo vyzeral až príliš šťastný. Čo ste tu robili?"
"Nič."
"To určite...Mňa neoblafneš. Že ste spolu spali?"
"No a čo? Je na tom niečo zlé?" urazil som sa.
"Vy ste cvoci." povedal s úsmevom. " Ale všetko v poriadku hej?"
"Hej jasné. Bolo to fajn."
"Dobre."
"A čo ty s Aliciou?"
"Tiež to bolo fajn." usmial sa.
"Tak je dobre."
"Díky že si tu spal. Ako a ti odmením?"
"Nijak. Vzájomne sme si urobili službu. Sme vyrovnaný."
"Tak fajn."
Potom so došiel za Geem do kuchyne. Spolu sme sa najedli a potom už bol čas ísť. Mama chcela aby som prišiel do obedu.
"A zájdy za Bobom a Rayom dobre?" vravel mi Gerard v hale.
"Dobre. Aj keď radšej by som šiel sem."
"Nejako to už ten jeden deň vydržíme nie?!"
"To fakt neviem. V noci to bolo krásne."
"Áno to bolo."
"Mal by som už ísť aj keď vôbec sa mi nechce...Zostal by som tu navždy..."
"To by bolo príliš krásne aby to bola pravda."
Na rozlúčku som ho pobozkal. Ešte sme sa objali a potom som sa pobral domou.
Neviem prečo ale mal som taký zvláštny pocit že niečo neni v poriadku. Keď som šiel okolo susedkynho domu...sedela v záhrade. Pozdravil som sa ale neodzdravila. Namiesto toho sa naširoko prežehnala akoby som bol nejaký diabol a ona sa tým predomnou chcela uchrániť. Bolo to zvláštne. Vôbec mi to k nej nepasovalo pretože som ju poznal ako milú pani. Sem tam somnou aj dala reč že ako škola a tak...
Vošiel som do nášho domu a hneď v chodbe si ma odchytil oco s mamou za chrptom. Vyzeral naštvaný, zmetený...
"Kde si bol?" spýtal sa a znelo to dosť naliehavo ale akosi som mal pocit že odpoveď vie...
"U kamaráta."
"To určite. Čo je to za kamaráta s ktorým si sa bozkával?!"
Prebehol mi mráz po chrbte. Vie o Geradovi! Totálne mi vyschlo v krku.
Strčil domňa a ja som chrbtom vrazil do dverý. Dostal som strach.
"Kdo je ten skurvy syn čo mi zo syna spravil buzeranta?!"
Tak to ma dosť naštvalo . Nedovolím aby Gerarda urážal.
"Somnou si rob čo chceš ale Gerarda urážať nebudeš!"
"Kde býva ten parchant?!"
"Nikdy ti to nepoviem!"
Zdrapil ma za kapucu že som takmer ani nemohol dýchať a odtrepal ma do mojej izby. Strčil domňa že som skoro spadol.
Potom ma zdrapil za mikinu a potriasol mnou.
"Preboha Frank sa preber! Veď je to chlap! Čo ti to narozprával?! Úplne ti zatemnil mozog?!"
"Nie nezatemnil mi mozog. Otvoril mi oči. Ja som gay otec."
Začal záporne krútiť hlavou.
"Ty niesi gay Frank! "
"Som a neznemíš to."
Strach vystriedal hnev tým ako mnou, gaymi, opovrhoval. Chcel som ho naštvať...
"Čo si tam v noci kurva robil?!!" zjačal.
"Spal som s ním!" zaziapal som mu odpoveď.
V šoku namňa vytreštil oči a vrazil mi. To bolo prvý raz čo namňa zdvihol ruku. Nikdy ma neudrel. Zaskočilo ma to a podol som na zem.
"Neklam mi do očí Frank! Nespal si s ním! Klameš!"
"Nie. Je to pravda a neľutujem to."
Znovu mi vrazil...a znovu...
"Dosť! Ublížiš mu!" zakričala mama a odtiahla odomna otca preč.
Strašne ma bolela hlava a ústa som mal plné krvy.
"Veď dobre. Uvidíme čo ťa to neprejde. Nepohneš sa odtiaľto kým si neuvedomíš že to neni normálne!"
Prešiel ku mne a zobral m i z vrecka mobil. Potom obaja odišli a zamkli dvere. Postavil som sa a začal som do nich búchať, kopať...
"Pusť ma!" jačal som ako smyslou zbavený. Vedel som že cez okno sa von nedostanem. Bolo zamrežované odkedy tento dom postavili. Som tu v pascy.
Zvalil som všetky veci ktoré som mal na stole a z police telku. Spadla na zem a rozbila sa. Kopol som do nej a bolo mi jedno že ma to môže skopať.
Padol som na kolená a ruky som si vplietol do vlasou.
Bože Gerard! Čo budem robiť? Foter ma za ním nepustí. Nikde ma nepustí. Nie! Nie! To nemôže byť pravda. Je to len sen. Hnusná nočná mora. Snažil som sa oklamať samého seba ale vôbec to nepomáhalo. Cítil som sa hrozne. Čo budem preboha robiť?! A čo Gee? Ak zajtra neprídem...bude smutný. A čo ak znovu začne piť? Čo ak si bude chcieť ublížiť? Nemôžem tu zostať! Musím sa odtiaľto dostať. Musím mať Gerarda pri sebe. Sľúbil som mu že ho neopustím. Čo si pomyslí ak neprídem?!
"Nie. Nie. Bože Gerard!" skríkol som.
Bol som zničený. Mal som pocit že mi od žiaľu roztrhne srdce. Nie! Nemôže to takto skončiť! Nie!
"Nie!" kričal som cez slzy. Cítil som strašú bolesť v srdci. Zbláznim sa z toho. Musím ísť za Gerardom. Keby som mu aspoň mohol dať vedie prečo neprídem ale ten hajzel mi zobral ešte aj mobil.
V kúter som sa schúlil do klbka. Objal som si kolená. Už mi ani netiekli slzy. Všetky už vyschli.

Už bola tma. Celú dobu som sa modlil aby slnko nikdy nevišlo. Tak strašne som sa bál čo bude s Gerardom.
Začul som odomikanie zámky a hneď nato vošla mama s táckou. Ani ju poriadne nestihla položiť na stvôl keď som prebehol cez izbu k dverám ale iba som vrazil do otca.
"To som si myslel." skonštatoval a sotil ma späť do izby.
"Mama ti spravila jesť!"
"Nechcem jesť."
"Frank nesnaž sa ma naštvať!"
"Nedonútiš ma jesť. Ja nepotrebujem jedlo. Ja potrebujem ísť za Gerardom."
"Nikam nepôjdeš!"
"Tak mi kurva aspoň dovoľ mu napísať smsku že nemôžem prísť. On je na tom zle. Potrebuje ma. Bojím sa že si ublíži...Tak ma pochop konečne!"
"To mi je jedno. Nech sa premňa zamňa aj obesí...Ty si s ním skonnčil a nepustím ťa odtiaľto kým si ho nevymažeš z hlavy!"
"Nekdy si ho odtiaľ nevymažem. Ty by si na mojom mieste dokázal zabudnúť na mamu?!"
"Ale tvoja mama je žena ak si si nevšimol a konie debaty! Takéto reči nemienim počúvať! A zjec to!"
"Nebudem to jesť!" zvalil som tú tácku zo stola a všetko sa to porozbíjalo.
"Ty..!" začal otec a už sa chcel domňa pustiť ale mama ho zastavila.
"Nie! Nechaj nás! Ja sa s ním porozprávam!" povedal mu. Oco nasraný odišiel ale vedel som že bude stáť za dverami.
"Frank..."
"Nie! Nechcem sa rozprávať! To mi nepomôže!"
"Frank...otec ti chce len dobre."
"Čo je dobré na tom že ma tu drží zamknutého ako zviera?"
"Je to pre tvoje dobro."
"Nie...Preboha čo nevidíš ako mi to ubližuje?"
"Takto to bude lepšie."
"Nie...Nič nebude lepšie. Bojím sa oňho. O Gerarda. Keď som ho stretol bol na tom zle a teraz...Vďaka mne sa pozbieral...ak ma tu necháte celé to trápenie bolo zbytočné."
"Ja ti rozumiem Frank ale prečo preboha ten chlapec? Myslela som si že si sa dal dokopy s tým milím dievčaťom. s tou Jamiou a nie toto! Je to proti prírode Frank."
"Kašlem na to čo je proti prírode...Ja viem že Gerarda milujem a nepotrebujem na to požehnanie od pápeža! je mi jedno čo si o mne všetci myslia."
"Nechcem aby sme ťa tu museli držať. Ani otec z toho neni nadšený ale...Ja neveím že toho Gerarda skutočne miluješ. Si mladý. nemôžeš vedieť čo je láska."
"Vieš čo?! Odíť! Choď! Povedz všetkým že ste ma zamkli v izbe že už vám viac nebudem robiť hambu!"
"Frank..."
"Choď!" zreval som až to ňou trhlo.
Otočila sa a náhlivo odišla z izby. Znovu zamkli. Pesťou som vrazil do skrine.
Celú noc som nespal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama