Love or family VIII.

17. prosince 2011 v 15:11 | Valence poison |  Love or family?
FRANK

"V pohode?" spýtal sa ma potichu Mikey.


Gerard mal zase apsťák ale zdá sa že už zaspal. Neprestal som sa hojdeť.
Prikývol som a povedal mu že môže odísť. Ešte chvýľu som Geeho hojdal a potom som sa z pod neho pomali vyslobodil. Zakryl som ho, pobozkal a odišiel som z izby.
Mikey sedel v kuchyni. Pozrel som sa koľko je hodín. Pól jedenástej. Super.
"Spí?"
"Hej. Ďakujem že si mi pomohol."
"Skôr ja by som mal poďkovať tebe. Bez teba by bol Gee furt tam kde bol predtým. Robý to len kôli tebe."
"Dáš naňho pozor? Ja by som už mal ísť. Kým dojdem domou bude aj pólnoc."
"Ak chceš, kľudne zostaň."
"Keby to bolo namňe, zostanem ale mama by sa zase naštvala. Teraz ešte aj oco. Musím ísť."
"No dobre. Čau."
"Čau."
Šiel ma odprevadiť k dverám a potom som sám, potme šiel domou. Chudák Gee. Fakt neznášam keď sa musím pozerať ako trpý. Toto nebolo prvý raz. A myslím že ani posledný. Tak strašne ho mám rád. Len dúfam že sa z toho čo najskôr dostane. Zrazu mi začal zvoniť mobil. Skoro som viletel z kože, tak som sa zľakol. Zdvihol som to.
"Áno?"
"Frank? Nemyslíš že je načase ísť domou? Vieš že namám rada keď sa von túlaš potme."
"Neboj mami. Už som na ceste."
"Dávaj si pozor."
"Jasné, čau."
OMG. Nemôže mi dať pokoj aspoň teraz? Po tme chodím celkom rád aj keď torchu sa vždy bojím ale je to taký fajn strach. Šiel som pomali. Isť domou som vážne nemal náladu. Dačo som začul. Obzrel som sa a hľadel do tmy. Prestaň fantazírovať Frank. To bola len dajaká mačka alebo čo. ukludňoval som sa.
Pobral som sa ďalej. Stále som mal ale pocit že ma niekto sleduje. To si len namýšlal, vravel som si. Už som z diaľky videl náš dom a fakt som bol rád že ho vidím. Vtedy sm začul rýchle kroky. Nestihol som sa ani obzrieť a niekto ma zozadu zdrapil okolo krku a zakryl mi ústa rukou.
"Takže ty nemôžeš chodiť von hej?" ten hlas mi bol akýsi povedomý. Letmo som si uvedomil že ma odtiahli preč z cesty do nejakého kríka. Čo to má kurva znamenať? Vedel som že sú dvaja. A vtedy mi doplo. Pustili ma.
"Kurva chalani čo vám drby?! Skoro som sa postral od strachu!" povedal som im naštvane.
Bob s Rayom sa namne parádne zabávali. Tlapli si rukami.
"Tak a teraz to vysip! Ským sa to flákaš že nechodíš von s nami?!" spýtalô sa ma Bob keď sa prestali smiať.
"S nikým. Len som sa bol trošku prejsť."
"Že to ale bola dlhá prechádzka. Už tu nateba striehnem minimálne tri hodiny!" povedal Ray.
"Presne. Boli sme po teba a tvoja mama nám povedala lentoľko že si šiel na rande. Takže prestaň kecať hovadiny a vyklop to! Kde sa to celé dni flákaš?"
"To vás faktz nemusí zaujímať!"
"Ibaže nás to zaujíma. Zaujíma nás prečo na nás náš kamoš vykašla."
"Ja sm sa na vás nevykašlal!"
"Nie? Tak ako chceš nazvať to že nás zakaždým odbiješ že nemôžeš kôli mame a aj tak si stále von?!"
"Proste mám niečo dôležitejšie na práci."
"Hej a čo také? Prášiť s njakou kočkou matrace?"
"Nie. Žiadna baba v tom neni."
"Tak prečo tvoja mama povedala že si šiel na rande? Jáj...Prevdepodobne si osral aj ju."
Postavil som sa že odídem.
"Hou hou hou. Kam utekáš? Nepustíme ťa odtialto kým nám nepovieš pravdu!" stiahol ma Ray naspäť na zem.
Shit zdá sa že to fakt myslia vážne. Kurva. Čo im poviem? Pomôžte mi niekto!
"Haló? Čo si onemel?"
"Chalani ja fakt neviem či vám to môžem povedať. Tu totiž nejde len o mňa."
"A o koho?"
"No viete...shit...Ja vám to nechcdm povedať. Vy to niekde vykecáte."
"No tak. Vieš že nám môžeš veriť. Poznáme sa od mala.
Bál som sa im to povedať. Čo ak to Gerardovi bude vadiť? Čo ak nechce aby o ňomm vedeli že pije? A jednak som sa bál aby sa to nejak nedostalo k mojej mame. Toto mesto je skôr jedna veľká dedina a klebaty sa tu šíria rýchlosťou svetla. Stačí ak ich niekto začuje rozprávať sa o tom a na druhý deň to budú vedieť všetci.
"No tak Frank! Nebudeme to šíriť dalej. Nebudeme sa o tom rozprávať len chceme vediať prevdu."
"No dobre teda. Ide o Gerarda."
"Gerard?...Jáj...To ten chalan čo u neho bola tá opekačka. A čo s ním?"
"Viete...On je alkoholik a ja mu pomáham aby s tým prestal."
Prekvapene namňa pozreli.
"Preto som unich tak často. Potrebuje aby naňho niekto dával bacha a Mikey pri ňom tiaž nemôže by ť 24 hodín denne."
"A toto si nám tajil? Prečo? To si nám kľudne mohol povedať. Veď to neni ani nič nezákonné. Dokonce je to dobrý skutok."
No...Ibaže to nevedia to že s Gerardom chodím a ani sa to nedozvedia. To im nepoviem. Niežeby som sa zato hambil. Proste...oni by to nepochopili.
"Takže už môžem ísť? Mama mi predchvýľou volala že mám kráčať domou."
"Mne sa ale furt zdá že si nám nepovedal všetko."
"Povedal."
"Prečo za ním chodíš? Prečo ti na ňom tak záleží?"
"Je to kamoš. To isté by som spravil aj pre vás."
"Ibaže mi sa poznáme od základky a jeho poznáš...Trio týždne?"
"No a čo? To vadí? Mám ho rád...rovnako ako vás."
"Naozaj?"
"Ježiši mária. Dojde mi pokoj. Máte také stupídne otázky že mi je z toho zle. Čo vlastne chcete odomňa počuť?"
"Pravdu."
"Už ju viete!"
"Ešte niečo tajíš. Poznám to na tebe. Byť tebou neklamem lebo to ti moc nejde."
"Chodte do hajzlu. Už vám nič nepoviem aj keby sme tu mali sedieť do ráne a keď zavolýá mama môžte jej vysvetlovať prečo ešte niesom doma."
"Ale Frankie. nerozkrikuj sa toľko. Viež že nám môžeš veriť."
"Už som povedal. Nič vám nepoviem."
Postavil som sa. Bob ma chcel chytiť ale ja som sa mu vytrhol. Pobral som sa odnich preč.
"Super...To sa kôli nemu teraz s nami nejdeš baviť?" zakričal zamnou Bob. Otočil som sa.
"Presne o tomto som hovoril. Krič ešte hlasnejšie!"
"Prepáč. No tak Frank. Sme preda koamoši. Ak ti môzme nejako pomocť...sme tu preteba."
Obaja namňa mlčky čumeli.
"To by ste nepochopili."
Oni sú strašne pojašený. Možno by som im to aj povedal ale bá l som sa že sa prekecnú. Úmyselne by to nikomu nepovedali...to viem. Ale mal som proste strach z toho že by sa to dozvedeli mojji rodičia. To by bola hotová nočná mora.
"Nechcem sa s vami hádať. Chcem vás mať za kamošou ale toto vám proste nemôžem povedať." dodal som a pobral sa preč. Už nič nepovedali.
Ľahol som si a zaspal som.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Chemist Chemist | Web | 19. prosince 2011 v 19:43 | Reagovat

Dufam, ze sa s nim neprestanu kamaratit. Mne je Frankieho v tejto situacii uplne luto, co sa tyka Boba a Raya. Ale zaroven aj ich dvoch docela. Ale pekne, ze ma frank takych kamaratov, podla mna v tejto dobe sa to tak ceni, by sa vacsina na to vysrala a sli by si svoje, netrapilo by ich ci je s Frankom cosi a ci nie.. Milí su ze sa zaujimaju aspon. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama