New school, new friend XIII. (THE END)

28. listopadu 2011 v 18:12 | Valence poison |  New school,new friend
ňoo... toto je oficiálne posledná časť tejto story :)

GERARD



Sedel som na zemi, opretý o strom. Z domu som si zobral deku aby som nemusel sedieť na tých studených kameňoch, ale aj tak mi bola zima. Pozrel som na mobil. Vyučko sa nám už skončilo takže čisto teoreticky by som mohol ísť domou ibaže som nikam nechcel ísť. Tu mi bolo dobre. Sedel som pod veľkým stromom z ktorého však už popadalo všetko lístie. Bolo tu malé jazierko. Chodil som sem rád pretože som tu vždy bol sám. Nikto sem nechodieva a nikto nevie že sem chodievam. Okrem Mikeyho.
Spravil som blbosť že som mu to povedal. Vedel som že to skončí takto, ale ja...Už som to nemohol vydržať. Nedokážem ho mať len za kamaráta. Chcem sa ho dotíkať. Chcem ho bozkávať. Chcem aby ma mal rád ta ako mám ja rád jeho. Ibaže to neni skutočnosť. On ma nemá rád. Má ma len za kamaráta. Spomenul som si ako odomňa začal odstupovať keď som mu to povedal. Cúval predonou akokeby som mu chcel ublížiť...Strašne to bolelo. Včera som tu presedel celý deň, Neviem sa cez to preniesť. Mám ho príliš moc rád nato aby som zabudol. Nikdy nezabudnem. Nedokážem s ním byť v triede. Ale nemôžem chodiť pozaškolu naveky. Už som vymeškal dva dni. Ak sa to dozvie mama tak ma zabije. To mi je jedno. Aspoň budem mať pokoj.
"Gerard?"
Už zase. zase sa mi zdá že počujem jeho hlas. Ten krásny hlas.
"Gerard?"
Už to bolo bližšie. Som blázon. Totálne mi z neho preskakuje.
"Gee. Ja...Strašne ma to všetko mrzí. Nechcem aby to skončilo takto."
Zdvihol som hlavu. Nezdalo sa mi to! On tu naozaj bol! Stál predomnou! Upieral na mňa tie jeho dokonalé oči. Kľakol si ku mne.
"Ako si ma našiel?"
"Mikey ma sem zobral."
"Kde je?"
"Odišiel. Chcel som byť s tebou sám. Musíme sa porozprávať Gee."
"Neni o čom Frank. Ja ti rozumiem. Do ničoho ťa nechcem nútiť. Ja len potrebujem čas...Zabudnúť. Prosím ťa ja chcem byť sám. Prosím nechaj ma samého."
"Nenechám ťa samého Gee. Neopustím ťa. Vieš ja...Veľa som rozmýšlal o tom čo sa stalo. Keď si mi to povedal...To že ma máš rád viac ako kamaráta...Bol som v šoku. Zachoval som sa hnusne. Ja viem a strašne ma to mrzí. Nechcel som ti ublížiť."
"Neni to tvoja vina Frank. Môžem si za to sám. Je to moja chyba."
"Nie Gee. Ty za to nemôžeš. Nik za to nemôže. Proste sa to stalo."
"Teraz vieš co cítim a ja viem že ty nič necítiš..."
"To je to...Ja som si nie istý že nič k tebe necítim."
Prekvapene som naňho pozrel.
"Áno. Rozmýšlal som o tom...o nás... Ja som si nie istý. Keď som ťa videl aký si bol z toho smutný. Ja... chcelo sa mi revať. Keď som bol chorý...Každý deň som dúfal že prídeš. Chýbal si mi. Ja si ...Ja neviem čo mám robiť Gee. To čo sa deje neni normálne. Nikdy som nemal nič proti gayom ale to že som gay ja by mi ani len nanapadlo. Ale nemôžem na teba prestať myslieť. Chýbaš mi keď nesedíš v škole vedľa mňa."
Pozeral som naňho snažiac sa spracovať to čo mi práve vravel. Nebol som schopný nič povedať. Stále som tomu všetkému nerozumel. Tak má ma rád alebo nie? Videl som naňom že dosť rozmýšla nad tým čo povedať. Zrazu ma chytil za ruku a mne sa rozbúchalo srdce.
"Ja ťa mám rád Gee. Nejakým záhadným spôsobom.Možno to je nejaké kúzlo, mágia, ale vždy keď sa ma dotkeš, keď namňa pozeráš...Prestávam vnímať svet okolo seba."
Pozrel som sa mu do očí. Ach má ich také krásne. Pohľadom som skĺzol na jeho pery. Dostal som takú strašnú chuť pobozkať ho. Teraz už nič nemôžem stratiť. Ak to skúsim nič horšie sa stať nemôže. Pomali som sa k nemu začal naklánať. Ani sa nepohol. Neutiekol. Naše pery sa spojili a ja som bol štastný. Aj keď, netušil som ako sa cítil on ale mne sa to strašne páčilo. Bože má také úžastné teplé mekké pery. Otiahol som sa od neho pretože som chcel vidieť ako sa tvári. Nevedel som z jeho tváre nič vičítať.
"Posunieš sa?" spýtal sa ma a hneď som ho poslúchol. Sadol si na deku vedľa mňa a oprel sa o mňa. Objal som ho okolo pliec.
"Gee...Aké to bude? Ak budeme spolu?"
On by somnou chcel byť? Pomali vo mne začala znovu rásť nádej.
"Ja neviem Frank. Tiež je to premňa nové. Ale ja chcem byť s tebou a je mi jedno čo nato povedia ostatný. Je to na tebe Frank. Vieš že je ti nepoviem nie."
Dosť dlho len ticho sedel keď...
"Áno."
"Čo áno?" nechápal som.
"Chcem to skúsiť."
zdvihol hlavu a pozrel sa namňa. Nemohol som tomu uveriť. To je sen. Usmial sa. Bože! Musel som ho objať. Aj on objal mňa. Zrazu sa odomňa odtiahol a pobozkal ma. Zacítil som takú strašnú radosť v srdci. Nikdy som nebol taký štastný. Usmial som sa.
"Konečne úsmev. Tak dlho som ho nevidel." usmial sa.
Nedokázal som odolať a znovu som ho pobozkal. Teraz som sa ale odvážil naviac a použil som aj jazyk. Cítil som že sa mu to páči. Ježiši...Šťastím sa mi točila hlava. Nechcel som aby sa táto chvíľa niekedy skončila. Nie. Počkať. Musí skončiť pretože existujú aj krajšie veci ktoré by sme spolu mohli robiť. Bože Gee !!!! Okríkol som sa. To má predca čas. Hlavne že sme spolu.
Dlho sme tam sedeli, bozkávali sa...Nakoniec sme sa pobrali ku mne. Zavreli sme sa v izbe. ľahli sme si na postel a túlili sa k sebe.
"Gee? Ako dlho?"
"Čo ako dlho?"
"Ako dlho ma máš rád viac ako kamaráta?"
"Už od tvojho koncertu. Keď si ma vtedy objal prial som si aby si ma nepustil."
"To vážne tak dlho?"
"Najskôr som si to nechcel priznať ale...Nedalo sa to ignorovať. Mrzý ma že som ťa celý týždeň nebol pozrieť. Strašne si mi chýbal. Viac razý som sa k tebe vybral ale v polovici cesty som sa vždy otočil. Bál som sa byť s tebou pretože som vedel že vieš že niečo neni v poriadku."
Pevne ma objal.
"Aj ty si chýbal mňe."
Pobozkal som ho do vlasou.
"Sĺub mi že zajtra už pôjdeš do školy."
"Keď tak pekne prosíš."
Zasmial sa. Botom bolo chvíĺku ticho až sa znovu ozval on.
"Prepáč mi Gee. Prepáč že som si to nechcel priznať."
"To je v poriadku Frank. Ja sa na teba nehnevám. Rozumiem ti."
"Vieš ja mám len strach pretože ak sa toto dozvedia starký...Bojím sa čo to s nimi spraví..."
"Nemusíš mi to vysvetlovať. Ja to chápem. Ja na tvojom mieste by som sa tiež bál. To ako na to zareagujú moji rodičia ma ani tak netrápi. Zakázať mi to nemôžu. Ty to máš ťazšie."
"Povieme to babám?"
"Ja s tým nemám problém."
"Vieš ale ide o to že...Nemal som ti to povedať, ale myslím že teraz to už je aj tak jedno. Proste ty sa páčiš LynZ. Ja ale nechcem aby sa na mňa nahnevala."
Čo? LynZ? Tak to je psicho. Akoto že som si to nevšimol?
"Ja sa s ňou porozprávam dobre? Takže to povieme?"
"Dobre."
Bol som fakt happy. Keby to nemyslel vážne tak by nechcel aby sme im to povedali.
"Kde máš macka?"
Zasmial som sa.
"Netuším. Zahodil som ho niekam tam do toho bordelu."
Šiel ho hľadať a keď ho našiel zase si ľahol ku mne.
"Gee? Pamätáš na to čo sa vtedy stalo?"
"Áno."
"Ja...Paralizovalo ma to. Nemohol som sa pohnúť ani nič povedať.Bolo to zvláštne"
"Ja tiež...Chcel som ťa pobozkať."
"Len mi začal zvoniť mobil čo?" zasmial sa.
"Keby ti nezačal zvoniť...Čo by si urobil keby som ťa pobozkal?"
"Netuším. Najskôr by som odťiaľto zmetene utiekol...Ale teraz už neutečiem."
Pobozkal som ho.
Vtom sa otvorili dvere a dnu vletel Mikey. Skoro som zinfarktoval. Ja som zabudol zamknúť?!
Zavrel za sebou dvere a sadol si na postel ku nám.
"Čo chceš?"
"Už niesi smutný?"
"Nie."
Usmial som sa na Franka. Mikey ma objal. potom pozrel na Franka.
"Takže Gerard ti to povedal a aj ty ho máš rád?"
"On o tom vedel?" Spýtal sa ma prekvapene. Prikývol som.
"Áno Mikey. Povedal mi to a mne trošku trvalo kým som si to tiež priznal."
"Hlavne že si si tzo priznal. Kedy bude svatba?"
"Bože Mikey. Kľudni sa. Teraz sme sa dali dokopy a ty už chceš aby sme sa vzali."
"No dobre. Tak ale potom mi povedzte hej? Mama bude rada." chcel odísť. Ja som ho ale zastavil tým že som ho chitil za ruku.
"Mikey! Mame nič nevrav jasné. Ja jej to poviem sám. Ty sa neopováš pípnuť. Sľúbil si mi to!"
"Aha. Tak dobre. Ahojte." a odišiel.
S Frankom sme na seba pozreli a potom sme sa rozosmiali a ja som pochopil že to že sme spolu nič nezmenilo. Vedel som že aj naďalej budeme schopný spolu blbnúť tak ako predtým. Akurát že to bude krajšie o to že ho budem môcť pobozkať, objať, kedy len budem chcieť.


THE END
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Pansýý Pansýý | 29. listopadu 2011 v 11:08 | Reagovat

presne takto som si predstavóvala že to skončí :))..juhúú :D

2 vmars30 vmars30 | Web | 29. listopadu 2011 v 19:01 | Reagovat

To je milé :D

3 chemist chemist | Web | 30. listopadu 2011 v 14:09 | Reagovat

Jeeej :-) to bol krásny koniec, uplnééé :-) strašne krásne :-)

4 mcr-my-addiction mcr-my-addiction | 30. listopadu 2011 v 17:37 | Reagovat

inak Vera :DDD...teraz som si urobial novú stránku... http://mcr-my-addiction.blog.cz/

5 ValencePoison ValencePoison | 30. listopadu 2011 v 18:20 | Reagovat

Aká Vera???? :D xD hej už viem :D

6 Party poison Party poison | 30. listopadu 2011 v 19:41 | Reagovat

super príbeh ;-) len trochu málo úchylnosti .. :-D

7 Pansýý Pansýý | Web | 1. prosince 2011 v 15:07 | Reagovat

dobre tak si VALENCE POISON!:DD

8 ValencePoison ValencePoison | 1. prosince 2011 v 17:42 | Reagovat

[6]: aj tie budú :D v dalších ppríbehoch...to bol prvý tak taký voľný...:D xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama