New school, new friend XII.

27. listopadu 2011 v 13:06 | Valence poison |  New school,new friend
Nemal som na výber. Musel som ísť peši.

Ešte niesom 100% fit ale další týždeň v tej izbe by som asi neprežil. Došiel som neskoro ako inak. Ospravedlniľ som sa učiteľke a sadol som si k Gerardovi. Bol som taký štastný že ho konečne vidím ale bol som naňho dosť nahnevaný že ma nebol pozrieť...Tá smutná nálada ho však očividne neprešla tak som to nechal tak. Prehodili sme pár slov ale inak....komunikácia 0%. Cez hodiny bol ticho a cez prestávky furt niekam odišiel. Po piatej prestávke som sa pobral za ním. Šiel za telocvičnu ale nefajčil. Len stál. Hneď si ma všimol.
"Chcem byť sám."
"Gerard čo sa deje? Prečo sa mi vyhýbaš?"
"Ja sa ti nevyhýbam Frank."
"Nie? Tak ako mám brať to že si ma celý týždeň nebol pozrieť? Cez hodiny vyzeráš akoby ťa mučilo že musíš pri mne sedieť a cez prestávky radšej mrzneš tu len aby si nemusel byť v triede. Tak čo som spravil zle?"
"Nikdy si sa mi nemal prihovoriť. Mal si ma ignorovať tak ako všetci a všetko by bolo v poriadku."
"Ja neľutujem že som sa ti prihovoril. Som rád že som ťa oslovil pretože som si našiel super kamaráta. Sme ešte kamaráti však?"
"Áno. Len kamaráti..." šepol skôr len tak pre seba.
"Ako si to myslel?"
"Nijak..."
Chcel odísť ibaže to som mu nemohol dovoliť. Chcel som konečne vedieť pravdu. Oprel som ho o stenu.
"Gee. Prosím. Povedz mi to. Prosím. Ja to potrebujem vedieť."
Stále som ho držal aj keď sa vôbec nebránil. Proste som si musel byť istý že mi neujde. Nehodlám ho odtiaľto pstiť dokým mi nepovie pravdu. Vtedy zdvihol hlavu a naše pohlady sa stretli. Stalo sa presne to isté čo v jeho izbe s tým mackom. Znovu som zamrzol. Zastal premňa čas a zabudol som nato že mi je zima. Jediné čo som vnímal bol Gerard. Chvíľu sme tak na seba pozerali keď zdvihol ruku a jemne ma pohľadil po tvári. Zachvel som sa.
"Ja...Nechcem byť len kamarát...Nedokážem byť len kamarát ale viem, že ty nechceš viac..."
Po chvíli som si uvedomil čo mi to vlastne povedal a hneď som ho v šoku pustil. Cuval som odneho preč. Ubolene ma sledoval. Keď som ho takého videl...Mal som pocit že mi roztrhne srdce.
"Frank ja...Nechcel som aby sa to stalo. Neplánoval som to. Proste sa to stalo. Chápem že si z toho zmetený...Ja tiež ale prosím...Nevykašli sa namňa. Prosím."
"Ja...Ja...Bože ty si sa...KURVA!" posledné slovo som zakričal a ruky som si vplietol do vlasov. Bože ako sa to mohlo stať? Prečo sa to stalo? Gerard ma sledoval som slzami v očiach.
"Chcel si vedieť pravdu. Už ju vieš...Myslím že teraz chápeš prečo som ti to nechcel povedať..."
"Ja...Je mi to strašne ľúto Gee...ale ja nemôžem. Nedokážem to!"
Po líci sa mu skotúľala slza.
"Ja rozumiem....Vedel som že to skončí takto. Mal som byť ticho...Odpusť mi to Frank."
Otočil sa a náhlivo odišiel.
"Ty odpusť mňe Gee." povedal som si sám pre seba. Oprel som a o stenu, zošmikol sa dole a chitil som sa za hlavu. Tiež sa mi do očí tisli slzy. Dlho som tam sedel a asi už aj zvonilo na hodinu. Neviem. Smažil som sa spracovať to čo som sa práve dozvedel. To že Gerard sa domňa zrejme zamiloval...Nerozumel som tomu a netušil som čo robiť.
"Frank? Čo sa stalo?" ozvala sa Jamia a člupla si vedľa mňa.
Nemo som čumel pred seba. Musel som vizerať ako blázon.
"Frank? Čo sa stalo? Gerard prišiel som slzami v očiach, zobral si veci a odišiel..."
"On odišiel?" Jasné že hej. Čo som si myslel že na mňa bude čakať. Radšej bude mať neospravedlnené hodiny...Bude to tak lepšie.
"Áno. Tak čo sa stalo?"
"On...On ma má rád."
"Ako rád?"
"Tak ako má rada LynZ jeho."
Neviem ako sa tvárila. Furt som čumel pred seba a hypnotizoval som štrk na zemi.
"Čo si mu povedal?"
"Že to nedokážem."
"Frank? Si si tým istý? Si si naozaj istý že ho nemáš rád tiež?"
"Ja neviem Jam. Ja už nič neviem."
"Ak si ho poslal preč len preto že si to bojíš priznať...Ublížil si mu Frank. Ak si to napriznáš ak je to pravda tak ublížiš aj sebe. Mal by si o tom poriadne porozmýšlať."
"Ja neviem čo mám robiť Jam. Neviem čo chcem."
"Ja neviem čo cítiš. To musíš vedieť len ty. Ak ho tiež máš rád ale bojíš sa toho...To si musiš rozhodnúť sám."
"Ja fakt neviem do riti. Ja neviem čo mám robiť."
"Ak ho máš rád tak neklam samého seba len preto že je to tiež chlapec."
"Ale ja niesom gay do riti...Nemôžem byť..."
"Ak aj si...My ťa kôli tomu neodsúdime. Vezmi si že Gerard sa cítil ako ty...tiež si to možno nachcel priznať a bojoval s tým...Určite to chcelo riadnu odvahu povedať ti to..."
"Ja viem. Viem že to preneho tiež muselo byť ťažké. Ja sa ale neviznám sám v sebe. Neviem ako mám zistiť či ho mám tiež rád. Ty vieš že som nikdy s nikým nechodil."
"A nezdá sa ti to divné? Toľko báb sa okolo teba obšmieta ale ty si ich nevšímaš. Čo ak je to tým že sa ti viacej páčia chlapci?"
Zostal som ticho. Čo ak má pravdu...Bože ja cítim k nemu niečo...podľa babčiných slov ho zrejme milujem tiež ale.....Bože ja nemôžem byť gay!!!!! Nechcem byť gay.
Do konca školy som bol ticho. Nepovedal som ani pol slova. Ticho som sadel v poslednej lavici a v duchu som v sebe viedol vojnu. Po škole som šiel okolo Geeho domu ale nešiel som tam....Šiel som ďalej. Doma som sa zavrel do izby a rozmýšlal. Celý deň som ležal v posteli a neviliezol som odtiaľ ani keď som bol tak strašne hladný...nič som nejedol. Nemal som chuť na nič. Celý čas som rozmýšlal nad Gerardom. Mám ho rád? Nemám ho rád?...So idiot!!!!!!!!!!!Neznášam sa. Jasné že mám ho rád. Boha! Prečo mu ubližujem? Prečo ubližujem sebe???? Bože ale ja neviem...Ako to bude ďalej??? Pôjde Gee zajtra do školy??? Pochybujem. Ak aj by sme sa dali do kopy...Ako to bude? Ak sa o tom dozvedia starký bojím sa že by to neuniesli. Nesmiem ich vystavovať takýmto šokom. Sú jediná rodina ktorú mám...Ak by sa im dačo stalo...Neviem čo by bolo somnou...A Geeho rodičia predpokladám by z toho tiež neboli nadšený. To čo by bolo v škole...to ma ani tak netrápi. Možno že LynZ by ma pravdepodobne neznášala...Ja neviem čo mám robiť...Neviem čo chcem. Zavrel som oči a skúsil som si prestaviť ako Geeho bozkávam...ako sa ma dotíka...vedel som si to prectaviť a vôbec sa mi to nezdalo nechutné...Skôr príjemné...Bože...Ja som asi vážne doňho tiež zamilovaný ale...Prečo to neni dievča???? Alebo prečo ja niesom dievča aby sme mohli fungovať normálne. Mám z toho strach. Neviem aké to bude...Či to bude fungovať....Musím ísť zajtra za ním. Dneská je už neskoro. Musíme si to vysvetliť. Poriadne sa o tom...o nás porozprávať.
Celú noc som nespal. Rozmýšlal som čo Geemu poviem. Do školy som šiel zase pešky ale vôbec som sa neponáhlal. Keď som šiel okolo Gerardovho domu už som meškal pať minút. Kým som tam došiel meškal som desať. Učiteľka to nejak neriešila. Len ma zapísala. Myslím že keď mi potom spočítajú tie minúty tak toho bude aj cez hodinu. Vôbec ma to netrápilo. Gerard neprišiel. Presne ako som predpokladal. Znovu som bol celý deň mimo aj keď Jamia sa somnou snažila rozprávať, ja som bol ticho. Bál som sa zvonenia poslednej hodiny. Bál som sa toho čo bude potom. Bál som sa ísť za Gerardom ibaže to musím urobiť. Chcem to urobiť. Celú hodinu som skúšal zastaviť čas ale nepomáhalo to. Zazvonilo a všetci v sekonde vibehli z triedy. Ja som sa teda pobral za Gerardom. Postavil som sa pred ich dvere a držal som prst na zvončeku. STLAČ TEN ZVONČEK!!!!!!!!! Prikazoval som si. Nakoniec som to spravil. Teraz sa už nedá cúvnuť. Otvorila jeho mama.
"Dobrý deň. Gerard je doma?"
"Ešte nie. Bol v škole predca nie? Tak prečo neni s tebou?" prekvapene namňa pozrela.
Čo? On neni ani doma? Tak kde potom je do kelu? Nesmiem ho ale bondznúť. Povedal som prvé klamstvo ktoré mi napadlo.
"Ja len že ho cez poslednú hodinu zavolal triedna a neviem kde zmyzol potom tak či už je doma lebo by som si chcel zobrať bicykel."
"On ešte neprišiel ale bicykel si môžeš zobrať. Poď."
Zobrala ma do garáže, Vzal som si bike, poďakoval jej a rýchlo som sa odtiaľ pratal. Kde len môže byť? Bál som sa o ňeho. Znovu som celý deň presedel v izbe. A další deň som znovu pretrpel v škole. Cestou dommou som zbadal Mikeyho. Dobehol som ho.
"Ahoj Mikey. Nevieš či je už Gee doma?"
"Ahoj. Ja neviem. On nebol v škole?"
"Nie. Ale nehovor to tvojej mame. mal by prúser. Nevieš kde by mohol byť?"
"Čo sa stalo? On včera prišiel až večer a hneď sa zamkol v izbe. Počul som ale že plakal."
"Vieš to asi kôli mne. Niečo sa stalo a ja sa s ním o tom potrebujem porozprávať. Ibaže nemôžem sa s ním rozprávať keď neviem kde je."
"A ak sa s ním porozprávaš tak bude zase v poriadku? Lebo ja nechcem aby plakal."
"Ja neviem Mikey. Naozaj neviem ako to bude..."
"Myslím že viem kde bude. Ale neviem či ťa tam mám zobrať. Nechcem aby si mu znovu ublížil."
"Ja som mu nechcel ublížiť Mikey. Toto mi proste musíš veriť. Prosím. Zober ma za ním."
"Ale je to dosť ďaleko."
"To mi je fuk len ma za ním zober.Prosím."
Chytil ma za ruku a začal ma ťahať niekam smerom von z mesta. K tomu malému lesíku. Tých pár stromou ktoré ešte nestihli vyrúbať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 VeroMars VeroMars | Web | 27. listopadu 2011 v 18:11 | Reagovat

Ja chcem ďalšiu čáásť :D Je to super, len pokračuj....

2 ValencePoison ValencePoison | 27. listopadu 2011 v 19:30 | Reagovat

ďakujem...len to asi pomali budem končiť lebo už neviem ako ďalej ale začnem písať  dalšiu...Len neviem ktorú bo ich mám plno v zošitoch :D

3 chemist chemist | Web | 27. listopadu 2011 v 20:31 | Reagovat

áá, len dúfam že Gerard si nespravil dakú blbosť. Ďaléééj!!! !:-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama