New school, new friend XI. 2

24. listopadu 2011 v 18:08 | Valence poison |  New school,new friend
FRANK

Teraz som prišiel od doktora. Ľahol som si do postele. Ach...Zabite ma dakto.

Teplotu mám dačo nad štyricať a cítim sa akoby si ma dakto dal zohriať do mikrovlnky. Domam mám zostať dokonce týždna a ak sa to nezlepší že mám prísť na kontrolu. Drbne ma z toho. Akože dobre...Nemusím ísť do školy ale byť týždeň zavretý v tejto izbe...
Pozrel som na hodinky. Je len pól jedenástej. Dneská máme osem a končíme až o druhej. Ja len dúfam že sa nadomnou niekto zľutuje a príde ma pozrieť. Niesom si ale istý či chcem aby to bol Gerard. Som mu vďačný že ma sem včera trepal cez celé mesto ale ja fakt neviem... Ja neviem!!!! Ale nikdo iný nepríde pretože s babami som sa pohádal. Môže prísť len Gerard. Nie. Vlastne ani on nemôže. Má zaracha.
Prišla babka, nadopovala ma všetkými možnými liekmi a zababušila ma ako keby tu bolo mínus 50. Hneď ako odišla som sa odokril a zostal som ticho ležať. Napoli som spal.
"Čau." začul som známi hlas. "Spíš?"
"Čauko. Nie. Nespím." trošku som sa nadvihol ale naviac som sa nezmohol.
"Doniesol som ti tašku. Včera sme ju zabudli u mňa. A bicykel máš u mňa v garáži."
"Dobre. ďakujem."
Zavládlo ticho. Ja by som aj rozprával ale nevládzem ani ležať...pozrel som sa naňho. Zatváralo mi oči ale aj tak so mvidel že vizerá neobičajne običajne. Celý v čienom. Na hlave pre neho tipický neučesaní chaos ale tak sa mu to hodilo.
"Ako sa máš?"
"Na prdel. Teplotu mám nad štyricať...Už viem ako sa asi cítia tý chudáci v pekle ku ktorým sa raz pridám aj ja." chabo som sa zasmial. Chcelo sa mi umrieť....
"Teba mama pustila?" spýtal som sa.
"Nie. Idem zo školy. Ešte som nebol doma."
Nejaký bol čudný. Neviem...správal sa nejak inak...Pozeral von z okna akoby chcel ísť čo najskôr preč...
"Si poriadku?"
"Hej. Prečo sa ma to dneská všetci pýtajú?" Konečne sa pohol od toho okna a sadol si ku mne na postel. Usmial sa ale hneď som spoznal že len na silu... Videl som že je smutný. Možno dokonca nahnevaný.. Žaby ho tý hajzli zbyli? Spýtal som sa ho na to.
"Nie. Fakt mi nič neni. Nikto ma nezbil ani nič podobné, som okey."
"Gerard...Prestaň. Čo ti je?"
"Nič..." pozeral do zeme. Zdalo sa mi alebo sa mu leskly oči???....
Posadil som sa a to ma stálo nadludské úsilie.
"Gee...Mne to môžeš povedať."
Pokrútil hlavou. Vtom sa postavil a náhlivo odišiel.
"Gerard!" zavolal som za ním.
Ľahol som si a bol ticho. Nerozumel som tomu....Prečo bol taký smutný? Čo sa mu stalo? Tak strašne ma to mrzelo...Bolelo ma to...Nechcem aby sa trápil.

Do konca týždňa sa Gerard u mňa neukázal. Každý jeden deň som dúfal že príde. Modlil som sa aby prišiel. Dúfam že ho tá smutná nálada už prešla. Zajtra idem do školy. Tak strašne mi chýba. Už sa s ním vážne musím porozprávať...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 chemist chemist | Web | 24. listopadu 2011 v 21:05 | Reagovat

To si bude musiet Gerard vymyslat peknu vyhovorku ak to bude chciet zakecat... Nemu musi byt fakt hrozne..
Frank 40°C  to je skoro tak do nemocnice a na ladove obklady na znizene.. to je fakt priserne utrpenie, podla mna ma clovek fakt pocit ze umiera. :-D ALe tak necudujem sa ked na bicykli do skoly a na studenom mramore sediet. :-/

2 Pansýý Pansýý | 27. listopadu 2011 v 0:13 | Reagovat

lubi sa mi to.. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama