New school, new friend XI.

24. listopadu 2011 v 17:11 | Valence poison |  New school,new friend
GERARD

Do školy som šiel peši. Už mi na bicykli proste bola zima.

Akosi som si privstal a prišiel som skôr. Pobral som sa do triedy. Jamia s LynZ tam už boli. Sadol som si na svoj flek a pozdravil sa im. Odzdravili mi ale akosi im nebolo do reči. So svonením prišiel Frank a sadol si vedľa mňa.
"Čo si ma nepočkal?"
"Šiel som peši. Ty si šiel na bicykli?"
"No."
"A nemyslíš že je na bike trochu zima?"
"Ja viem ale nechce sa mi chodiť peši."
"Ozaj...Ako bolo v sobotu? A v nedeľu ste niekde boli?"
"Noo. v sobotu to nedopadlo najlepšie..."povedal a pozrel na tie dve. Boli otočené dopredu. Nepočúvali nás.
"Čo sa stalo?"
"Stretli sme Berta."
"Aha."
Zdalo sa mi to alebo bol naozaj akýsi...neviem...chorý?... Nehcal som to tak. Dneská máme všetky hodiny spolu. Šlo to pomali. Akosi nikomu nebolo do reči. Cez štvrtú hodinu, angličtinu, mal Frank celú hodinu hlavu opretú o hrau lavice. Už ráno sa mi nezdal v pohode a toto sa mi vôbec nepáčilo.
"Frank? Si v poriadku?" spýtal som sa ho cez prestávku.
"Je mi zle."
"Ako zle?"
"Strašne ma bolí hlava a je mi zima."
"Idem po triednu."
Napodiv mi nebránil tak som po ňu bežal. Šla sa naňho pozrieť a uznala že zrejme mu je vážne zle. To sa už začala dalšia hodina tak sme višli na chodbu. Frank sa posadil na lavičku.
"Máte niekoho doma?" spýtala sa ho triedna.
"Starkých."
"A môžu prísť po vás?"
"Nie. Máme síce uto ale to keď chcete spomaliť musíte vistrčiť nohu von z dverý."
Zasmial som sa. Tak je mu zle ale aj tak drísta.Triedna nad nami pokrútila hlavou.
"Bývate ďaleko?"
"Tak tri kilometre shruba."
"Je mi ľúto ale saméhov vás pustiť nemôžem. Nie v takomto stave."
"Môžem ísť s ním." hneď som sa ponúkol.
"Viete kde býva?"
"Áno."
"A myslíte že sa ešte vrátite?"
"Neviem. Je to dosť ďaleko a neviem či sa mu bude dať ponáhlať..."
"Samozrejme. Tak si obaja zoberte veci a chodte ale dávajte si pozor."
Prikívol som a šiel som nám do triedy po veci.
"Čo sa deje?" spýtala sa ma šeptom Jamia.
"Frankvi je zle. Idem s ním domou."
"Aha."
Svoj ruksak som si hodil na chrbát a Frankou som vzal do ruky. Ospravedlnil som sa profesorke že tu furt behám hore dolu a odišiel som. Frank ma čakal sám. Triedna už odišla. Pobrali sme sa do šatne a obliekli sa. Dal som mu svoj šál a pomali sme šli k nemu. Boli sme kúsok od môjho domu keď zastal a predklonil sa.
"Čo je?" zohol som sa k nemu.
"Nič len sa mi zatočila hlava."
"Vydrž ešte chvíľu. Môžme sa na chvíľu staviť u mňa. Spravím ti čaj a potom pôjdeme k tebe."
Prikývol tak sme došli ku mne. Nik nebol doma. Spravil som mu ten čaj a sadli sme si k stolu. Vyzeral fakt zle.
"Ako ti je?" Fakt som sa o neho bál.
"Nič moc."
"Je ti aspoň trochu lepšie?"
"Skôr horšie."
"A ráno ti nebolo zle?"
"Trochu ale myslel som si že to prejde."
"Mal si zostať doma!"
"Ja viem ale nechcl som zostať doma. Celú nedelu om trčal doma."
"Čo sa v sobotu stalo? Akosi ste všetci boli ticho..."
"Pohádali sme sa."
"Prečo?"
Pokrútil hlavou. Nikdy mi nič nechce povedať.
"Nechali sme tam bicykel." povedal po chvili.
"Potom ti poň skočím ak ma mama pustí."
"Uhm."
Potichu dopil ten čaj a pobrali sme sa ďalej k nemu.Už sme doli len kúsok od jeho domu keď sa zložil na lavičku.
"Čo je?"
"Počkaj."
"Frank. Nemal by si sedieť na tej studenej lavičke."
Chytil si hlavu. Člupol som si k nemu a pozrel som sa naňho.
"Točí sa ti hlava?"
Prikývol.
"Nemôžeš tu sedieť Frank. Poď! Už len kúsok. Opri sa o mňa!"
Naozaj som mu chcel len pomocť. Pommohol som mu postaviť sa a oprel sa o mňa. Tak sme došli k jeho domu. Chcel som zazvoniť ale on otvoril dvere tak som s ním vošiel dnu. Posadil som ho na schody a zavrel som dvere. Vrátil som sa k nemu.
"Čo sa deje?" vošla do chodby jeho babka.
"Dobrý deň. Je mu zle tak nás pustili zo školy že ho mám dovisť domou."
"Ach Frank. Ja som ti vravela choď k doktorovi ale kdeže. Musíš si po svojom čo?"
"Vezmeš ho prosím ťa do izby?" otočila sa na mňa.
Pomohol som mu do izby a ulžil ho do postele. Vyzliekol som mu bundu a zakryl ho. Potom si ho vzala do parády babka. Dala mu teplomer a čo ja viem čo ešte. Zdalo sa mi že Frank to ani nevníma. Vyzeral vážne zle. Bol bledý ako stena.
"No...39,8. Jaj bože bože. Čo si to ty robil?"
Čo? To má takú vysokú teplotu? Peboha. To určite kôly mne. To jak ma zachraňoval z toho bazéna...
"Ako sa cítiš Frank? Ešte ti je zima?" spýtala sa ho.
Prikývol.
"Tak to ti tá teplota ešte pôjde hore...Posaď sa. Zješ lieky a napiješ sa čaju."
Akosi sa posadil . Zjedol tabletku a vipit trošku čaju. Potom si znovu ľahol. Jeho babka potom odišla.
Frank ticho ležal so zavretími očami. Je síce chorí ale aj tak bol nádherný.
"Gerard?"
"No?"
"A ja že si odišiel. Čo si tak potichu?" otvoril oči a na chvíľku na mňa pozrel.
"Len rozmýšlam. Ako to že ty si chorí a ja nie?"
"Tak to neviem. To mám zrejme z toho bicykla a že som asi hodinu sedel na cintoríne kdežto ty si bol doma v teplúčku...." Znovu zavrel oči.
Už sa mi nechcelo stáť tak som si sadol na kraj postele. Na chvíľu na mňa pozrel.
"Mrzí ma to. Nechcel som ochorieť."
"O čom to rozprávaš? Ty za to predca nemôžeš a nechápem prečo sa mi kôli tomu ospravedlnuješ."
"Zostaneš v škole sám proti tým štyrom."
"S tým sa teraz netráp. Hlavne sa daj do kopy jasne?!"
"Sľúb mi že sa im nenecháš zbiť!"
"Sľubujem."
Potešilo maže sa o mňa bojí. Ešte som si od neho popýtal klúče o bicykla keby ma mama nejakým zázrakom pustila poň.
Potom som tam dlho potichu sedel až som si uvedomil že Frank zrejme zaspal.
"Frank?" šepol som.
Neozval sa takže asi fakt zaspal. Bože . Je taký krásny keď spí. Zlatý. Ja...Nedokázal som odolať a jemne som ho pobozkal do vlasou. Ani sa nepohol. ešte raz som a naňho zadíval a potom som odišiel.
Prišiel som domou a v chodbe namňa čakala mama.
"Kde si bol?"
"V škole predca."
"Hej? A ako to že tašku máš v kuchyni?"
Do riti. Teraz som si spomenul že som tu zabudol aj Frankovu tašku. Ja mám asi fakt sklerózu alebo čo...
"Ja čakám Gerard!"
"V škole bol Frankovi zle tak som ho bol odprevadiť domou a cestou sme sa zastavili tu. Stačí?"
"A ako mám vedieť že mi zase nklameš?!"
"Tak zavolaj triednej ak mi neveríš. Ja viem že mám zaracha. A keby som aj chcel ísť poza školu tak is určite nenechám tašku v kuchyni preboha. Nemyslíš?"
"A čo bolo Frankovi?"
"Má teplotu. Inak on šiel ráno na bicykli..."
"Na bicykli? V tej zime? Tak to sa ani nedivím že má teplotu."
"No a bicykel mu zostal pri škole tak či by som nemohol skočiť poň? Dám ho aspoň ku nám do garáže aby mu ho neukradli."
"Dobre ale len ku škole a sem!"
Hneď som aj šiel. Akurát zazvonilo na koniec poslednej hodiny a zo školy sa vyrútilo plno ľudí. Hneď išli do parku pofajčiť. My s Frankom sme furt chodili fajkčťiť za telocvičňu. Nie do parku a rovno pri hlavnej ceste. Keby šli okolo fízli tak by tu riadne zarobili na pokutách. Zobral som ten bicyklík a tlačil som ho vedľa seba.
"Ale...Pozrime sa. Way. A prišiel Ierovi po bicykel. Aké milé..." začul som známi hlas. Super. Už to začína. Ignoroval som ho. Dobehli ma a obklúčili ma. Pozrel som Mattovi do očí. Neviem čo ma to napadlo. Obyčajne som furt čumel do zeme.
"Kde máš Franka?"
To je otázka. Veď bol v triede keď sme odišli...
"No tak kde by asi tak mohol byť...?" povedal som mu.
"Ale...Nejaký si ukecaný dneská."
"Vieš čo je zvláštne? Vždy si domňa dovolíš rýpať len keď tu neni Frank."
Tý jeho kamoši sa na tom zasmiali. On sa ale nasral a zdrapil ma za bundu. Napodiv som ale zostal kľudný.
"Mne je úplne jedno či rozbijem hubu tebe alebo aj Ierovi."
"Fakt? Tak prečo sa doňho nikdy nepustíš? Ani nepípneš keď je somnou. Poviem ti prečo. Frank je proste lepší ako ty. Nesiahaš ma ani po členky."
Nezpoznával som sa. Ty kokšo tak toto by som sa nikdy neodvážil povedať. Čumel na mňa s otvorenými ústami. Čakal som že mi každú chvíľu vrazí.
"čo sa tu deje?"
To došli Jamia s LynZ. Postavili sa ku mne. Matt ma pustil a podišiel k Jamií.
"Ale...Prišla mu ochranka. No tak kočky...Radím vám odidte kým môžete."
"Vieš ale mne sa momentálne nechce ísť preč."
Jamia sa postavila na špičky a fakt to vizeralo akokeby ho chcela pobozkať.
"A čo by sa ti chcelo?"
"Neviem al čo tak niečo zábavného....Prčom by mi nebola taká zima."
"Myslím že viem o ničom takom."
"Naozaj?"
"Naozaj."
"Tak to prepáč ale ja niesom kurva! Poď Gerard! Ideme!"
Pobrali sme sa odtiel preč a Matt zostal stáť ako pribitý.
"To čo bolo?" spýtal som sa jej.
"Ženské zbrane." zasmiala sa. Ja tiež."
"Inak...Z dejepisu si dostal 5 a Frank tiež."
"Super."
"A nemáš náhodou zaracha?" spýtala sa ma LynZ.
"No áno ale mam ma pustila že Frankovi vezmem bicykel ku nám aby mu ho nečorkli."
"A pôjdeš k nemu?"
"Neviem. Asi ťažko."
"Čo sa stalo v sobotu?" nedalo mi to. Proste som sa to musel spýtať.
"Prečo?" nechápala jamia.
"Frank vravel že vraj ste sa pohádali."
"No...Ako sa to vezme. To on najačal do nás."
"Prečo by do vás kričal?"
"Vieš čo? ...To sa radšej spýtaj jeho aby som ti nepovedala niečo čo nieje pravda."
"Bože veď mu to povec. Čo sa stane?" ozvala sa LynZ.
"No neviem ako ty ale ja nechcem Franka znovu zažiť takého naštvaného. Normálne som sa ho zľakla. Je síce malí ale ten keď sa naserie...Utekať od neho čo najdalej."
Nevedel som čo si mám o tom myslieťž. Franka som nikdy nevidel že by do dakoho kričal. Nevedel som si takého naštvaného predstaviť a fakt netuším čo by ho tak dokázalo nahnevať.
"Čo ti Frank povedal?" spýtala sa ma LynZ.
"Len žťe ste stretli Berta."
"No. Tak to ti mohlo dopnúť čo asi bolo..." povedal Jamia.
Hneď mi napadlo ako Bert bozkáva Franka uprostred baru.
"Trepal somariny. Pýtal sa Franka že kde ťa nechal že niesi s ním... Vieš ono je Bert presvedčený že sa frankovi páčiš..."
Tak to ma prekvapilo. Potešilo. Dúfam že si nevšimli. Nevedel som čo povedať. Ako by na toto reagoval normálny chalan ktorý by nebol zamilovaný do svojho najlepšieho kamaráta?...
"A na to ako prišiel?" spýtal som sa nakoniec. Dúfam že to nebude divné.
"No tak to netuším ale prostefurt Frankovi vravel že si to má konečne priznať a on vravel že to nieje pravda. Dosť ho to naštvalo a fakt vyzeral že Bertovi každú chvílu vrazí. Potom pred barom sme sa ho na to spýtali pretože mi proste bolo divné že sa kôli tomu tak naštval...Potom vybuchol a nazjapal do nás že on neni gay a že je mu jedno či tomu veríme alebo nie. Urazil sa a odpochodoval preč."
Tie slová mi prebodali srdce z každej strany. Ale čo som si vlastne myslel? Čo som čakal? Teraz to mám potvrdené a aspoň sa nemusím zožierať otázkou či mu to povedť alebo nie.Ak chcem aby sme zostali aspoň kamoši tak musím držať hubu. Doteraz som mal akú takú maličkú nádej že možno má rád aj on mňa. Teraz ale viem že to tak neni. Bolelo to. Chcelo sa mi revať.
"Si v pohode?" spýtala sa ma Jamia.
"Hej. len...Mal by som si švihnúť. Mama bude mať nervy."
Ani som sa im nepozdravil. Sadol som na Frankou bicykel a náhlil sa domou. Bolo mi fuk čo si o mňe pomyslia. Bicykel som oprel do garáže o môj, vybehol som do izby a zatresol som dvere. Hodil som sa na postel a rozreval sa.
"Gerard? Čo sa stalo?" spýtala sa ma mama. Ani som si nevšimol kedy vošla.
"Nič. Som v pohode." povedal som do vankúša.
"Gerard..."
"Nič mi neni mama." zjačal som na ňu. Chvíľu namnňa prekvapene pozerala ale nakoniec odišla. Znovu som sa hodil do vankúšou. Niečo mi vadilo pod hlavou. Nadvihol som vankúš a bol pod ním ten macko. Chitil som ho a zahodil ho preč. Spomenul som si ako sa s ním Frank hral. Ako sme spali na tejto posteli. Zliezol som z nej a sadol som si do kúta. Cítil som sa fakt hrozne...Ja to nezvládnem! Nedokážem sa pred ním hrať že sa nič nedeje. Má tu tašku. Budem musieť ísť za ním...Nezvládnem to. Objal som si kolená a reval.
Niekto ma objal. Pozrel som sa kdo. Mikey.
"Chcem byť sám Mikey!" povedal som mu.
"Si smutný. Nikto kto je smutný by nebal byť sám."
Bol som úplne na dne. Všetko som mu vyrozprával. Sťažoval som sa svojmu sedm ročnému bratovi. To je hádam dostatočný dôkaz že som bol na tom fakt zle.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 chemist chemist | Web | 24. listopadu 2011 v 20:58 | Reagovat

jaaj, chudak.. Pride mi to take realne ale.. ze fakt vybuchol ze nie je gay lebo vie ze to nie je v poriadku a gerard sa boji a tak. :-) vobec to nie je take unahlene a to je super :-)

2 Pansýý Pansýý | 25. listopadu 2011 v 10:58 | Reagovat

dneska mi to vobec nemyslí..:D :D..ani som si to poriadne neprečítala :P..alee poviem že to je naozaj super :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama