New school, new friend V.

16. listopadu 2011 v 18:16 | Valence poison |  New school,new friend
GERARD

Teraz mi volal Frank že o pól siedmej v parku. Ten koncert majú dneská!!!! Super.


Sú štyri...Čo na seba? Myslím že tie ošúchané rifle budú dobre a nejaké normálne tričko...Fakt som zvedaví ako vie Frank hrať. Do riti! Prúser! Dúfam že mam mama pustí. Zbehol som dole do kuchyne ale nebola tam. Len Mikey.
"Kde je mama?" spýtal som sa ho.
"Neviem."
Prešiel som ku chladničke. Väčšinou tam necháva lístky kam šla a kedy príde. Až o siedmej!
"Shit!" potichu som zanadával.
"Čo je?"
"Počúvaj! Myslíš že by si bol schopný prežiť pól hodiny sám?"
"Prečo?"
"Mama napísala že príde až o siedmej ale ja musím ísť o pól preč."
"A kam ideš?"
"Na koncert."
"A kto hrá?"
"Frank."
"On má kapelu?"
"Uhm. Tak prežiješ to tu?"
"A musíš ísť preč?"
"Tak musím...Nemusím ale chcem ísť. Veď to zvládneš. Zamknem ťa a môžeš si zobrať nejaké pastelky alebo čo ale nekresli mí do zošitov!"
"Fakt si môžem zobrať pastelky?"
"Hej."
"Dobre." usmial sa.
"Takže ti môžem veriť že to tu nepodpáliš?"
"Hej."
"Dobre. A čo to robíš?"
"Úlohu z matiky ale neviem to."
"Ukáž! Čo nevieš?"
"Toto."
Posunul mi zošit. Mal tam úplne ľahučké príklady na odčítanie. Ja na matiku nie som ale toto je fakt ľahké.
"A čo na tom nevieš? Čo si nedával pozor?"
"Ja nemôžem za to že Alicia je taká ukecaná."
"A kto je Alicia?"
"Kamarátka."
"Hej? Máš čerstvo sedem a už balíš dievčatá."
"Daj pokoj! Ak to nevieš tak môžeš odísť!"
"Akože neviem?! Jasné že to viem! Jedna z mála vecí ktoré z matiky viem"
Začal som mu to tam vysvetlovať a nejakým zázrakom som ho to fakt naučil. Zostal som pri ňom kým si to nedokončil. Potom som sa zavrel v izbe a dačo si čmardal a ani som si to poriadne neuvedomil bolo štvrť na sedem.
Dokelu! Zase prídem neskoro. Rýchlo som sa dal do poriadku, povedal som Mikeymu že už idem, zamkol som a v podstate utekal do parku. Je mi jasné že mama ma zabije že som Mikeyho nechal samého ale tak čo už...Frankov koncert si nemôžem nechať ujsť!
Keď som tam došiel Franka som nikde nevidel. Žeby odišiel bezomňa? Alebo sa aj on zdržal?...Rozhodol som sa že ešte počkám tak som si tam sadol na lavičku. Za chvíľu došiel aj s gitarou na chrbte.
"Čauko. Prepáč. Si tu dlho?" spýtal sa ma.
"Čau. Nie. Aj ja som meškal."
Zasmial sa a pozrel na hodinky.
"Noo... Mali by sme si švihnúť lebo Bert zas bude naštvaný..."
Pobral sa po ceste a ja som šiel vedľa neho. Zase sme dačo pokecali a potom sme došli k tomu Bertovi. Frank zazvonil a otvorila nám Jamia.
"Čaute." pozdravila nás nadšene.
Vošli sme dnu a Frank si zložil z chrbta gitaru.
"Fúú...Desať kilo ľahší." zasmial sa.
"To je taká ťažká?"
"Zas nemá až dosť kilo ale je dosť ťažká. Skús!"
Podal mi ju a fakt bola dosť ťažká.
"Je skoro taká ťažká ako Mikey." zasmial som sa a on so mnou.
"Ale...Nejak je tu veselo. Frank! Zase meškáš!" ozval sa nejaký chalan od dverí...Bol vysoký a mal dlhé čierne vlasy.
"Ja viem...sorry veď ale....poznáš ma."
"Hej. To poznám. Ale teba nepoznám." ukázal na mňa.
"Ou. Jasné. To je Gerard. Gerard, Bert." predstavil nás Frank.
Ten Bert na mňa nejak divne pozeral. Inak pôsobil v pohode len som nechápal čo je namne také zaujímavé.
"Dobre. Tak ber gitaru. Dáme ju do auta." povedal Frankovi.
Odišli spolu von a pri aute sa dačo rozprávali.
Nakoniec sme si všetci posadali do auta. Bert šoféroval, Ray sedel vedľa neho a mi ostatný sme sa tlačili v zadu. Jamia to ale vyriešila tým že si sadla Bobovi na kolená. Došli sme tam a začali vykladať veci. Ja som pomáhal Bobovi s bicími. Páčilo sa mi že všetci piati mali rovnakú čiernu pásku na ruke. Bolo to super.
O ôsmej sa to všetko začalo. Postavil som sa na kraj pódia tak aby ma nebolo vidno a aby som nikomu nezavadzal. Ľudia stáli natlačený pod pódiom. Bolo tam fakt plno. Frank bol úžasný. Ten tada vie hrať. Ešte popritom aj skákal a hádzal hlavou do rytmu. Ani mu nebolo vidno tvár lebo mal všade vlasy. Bert super spieval. Všetci boli super.
Neviem koľkú pesničku už hrali keď bolo sólo. Frank si kľakol a Jamia sa k nemu postavila. Ľahol si na päty a fakt nechápem ako sa mu podarilo postaviť...Potom zase utekal k mikrofónu a usmieval sa na mňa. Ubehlo to rýchlo a Bert povedal že toto bude posledná pesnička. Asi v polovici pesničky Bert prišiel zo zadu k Frankovi a....Pobozkal ho!!!!!!!!!!!!!! Naštvalo ma to. Otočil som sa a vyšiel som von zadným vchodom. Našiel som tam nejakú lavičku tak som sa na ňu zložil. Bal som naštvaný na Franka. Teraz som si uvedomil že o ňom vlastne nič neviem. Ja som mu o sebe povedal všetko.
"Gerard? Kde si?" začul som ho. Neozval som sa ale on ma aj tak našiel.
"Gerard? Si okey?" prisadol si ku mne.
"Jasné. V pohode. Akurát že som nevedel že môj jediný kamarát je gay!" zjačal som.
"Ja s Bertom nič nemám! To furt on!"
"Ale nevyzeral si že by ti to vadilo!"
"Chápeš že som to nečakal?! Bol som z toho v šoku!"
"Dobre. ale aj keď mi teraz vravíš pravdu...to nemení nič na tom že op tebe v podstate nič neviem. Ty vieš o mne všetko a ja neviem ani kde kurva bývaš! Nikdy som nevidel...ja neviem....tvoju mamu...."
"Gerard! Oni sú mŕtvy!" skoro to zakričal a ja som sa zasekol uprostred vety. Zostal som naňho pozerať s otvorenými ústami. Našťastie som sa ale obadal a zavrel som si ich.
"Chcel som ti to povedať včera keď sme boli u teba ale dobehol tam Mikey a to už sa potom nedalo."
"Prečo si mi to nepovedal skôr?" konečne som sa zmohol na slovo.
"Pretože to nevravím nikomu. Nechcem aby sa so mnou každý bavil len zo súcitu..."
"To o tom nikto nevie?"
"Len Jamia. A teraz ty. Bývam u starkých. Preto som ťa nikdy nevzal ku nám domov. Určite by si si všimol že niečo neni v poriadku. Nemám žiadnych súrodencov, nikoho. Okrem nich už nemám nikoho."
"To mi je ľúto Frank. Ale máš predsa mňa. Viem že to ti asi moc nepomôže ale...Naozaj si mi to mohol povedať."
"Keď ja som nechcel aby si ma mal za chudáčika bez rodičov."
"Preboha za čo ma máš? Vieš že ja taký niesom."
"Viem. Prepáč."
"Ty mne prepáč." objal som ho. Neviem čo mi to napadlo ale objatie mi opätoval. Páčilo sa mi objímať ho.
"Frank! Ty idiot! Odišiel si v polovici pesničky! Zbláznil si sa?!" začul som kričať Berta. Frank ma pustil a mňa to zamrzelo. Fakt som sa v jeho objatí cítil prijemne. Bože čo mi šibe?
Frank prešiel k Bertovi. Bol oproti nemu taký maličký.
"Vieš čo? Ja končím." Ztrhol si z ruky pásku a vrazil ju Bertovi do ruky.
"Čo blbneš?"
"To že si môžeš hľadať nového gitaristu!"
"Frank! No tak neblbni! To neurobíš!"
"Už som to urobil!"
Potom sa otočil ku mne.
"Počkáš ma? Skočím si po gitaru."
"Jasne."
A pobral sa dnu s Bertom v pätách. Chvíľu som tam čakal a potom som začul ich hlasy ale nevidel som ich.
"Nie! Už som sa rozhodol a môžeš si za to sám!" vravel Frank.
"Ako?"
"Nemal si ma pobozkať!"
"Tak to ti vadí? Ale s Gerardom sa objímaš jedna radosť."
"Gerarda z toho vynechaj! To je úplne o ničom inom."
"Naozaj? Mne sa zdá že je to o tom istom!"
"Vieš čo? No coment. Maj sa."
"Nie Frank počkaj! Prisahám že sa ťa už nedotkem len prosím ťa neodchádzaj! Nechcem si hľadať nového gitaristu. Chcem teba."
"Ale ja nie. Už to konečne pochop!A som si istý že pre teba nebude problém zohnať niekoho nového." Začul som kroky a potom si ich zbadal.
"Frank!" Bert za ním volal ale on sa ani neobzrel.
Došiel ku mne a spolu sme sa pobrali preč.
Nohy nás zaviedli ku nám domov a cestou sme ani jeden nič nepovedali. Bolo dačo po deviatej.
"Gerard! Prečo si tu Mikeyho nechal samého?!" hneď na mňa vybehla mama a tento raz ma nezachránilo ani to že tam bol Frank.
"Chcel som ísť von. Veď má dosť rokov na to aby prežil sám pól hodiny."
"Ibaže som meškal a prišla som až o pól deviatej. Bol sám dve hodiny! A nedvíhaš mobil! Vieš ako som sa bála?! Kde ste vlastne boli?"
"Prepáčte. To kvôli mne. Ja som mal koncert a chcel som aby sa Gerard prišiel pozrieť."
"Nie Frank! Ty za to nemôžeš!" Nebude žehliť moje prúsery!
"A to si mi nemohol zavolať?" spýtala sa ma.
"Nemám kredit a aj keby som ti zavolal...Zmenilo by sa niečo?"
"Aspoň by som vedela že si v poriadku."
"Som v poriadku a Mikey určite tiež tak prečo kričíš?!"
"Pretože si mal za Mikeyho zodpovednosť a vykašlal si sa naňho!"
"Ja som sa ho pýtal či mu to nevadí. Povedal že nie. Spravil som si s ním úlohy tak nechápem..."
"Vieš čo? Dobre. Nadneská to necháme tak ale ak to spravíš ešte raz tak budeš mať pekný prúser mladý pán! Je to jasné?!"
"Áno."
S Frankom sme šli do mojej izby. Zasvietil som svetlo a to som radšej nemal robiť. Bože...Bol tam taký strašný bordel.... Jemu to ale očividne nevadilo. Gitaru si oprel o stenu a sadol si na tú neustlanú posteľ. Ja som aspoň otvoril okno keď už nič.
"Sorry. Mám tu bordel."
"V pohode. To si nevidel moju izbu. Niekedy ťa k nám vezmem ak budeš chcieť."
"Budem rád."
"Prečo si to urobil?" spýtal som sa ho po chvíli ticha.
"Čo?"
"Prečo si odišiel z kapely?"
"Ja... Teraz to už Bert prehnal. Proste mi už došla trpezlivosť. Teraz ma síce len pobozkal ale čo ak by mu nabudúce preplo a... Proste som radšej odišiel akoby som mal čakať kedy sa ma pokúsi pretiahnuť."
Nedalo mi to a zasmial som sa na tom.
"Čo je na tom smiešne? Keby si bol na mojom mieste tiež by ti to nebolo jedno." urazil sa ale po chvíľi sa rozosmial aj on.
A potom sme sa už nevedeli prestať smiať. Skončilo to tak že sme si nahlas pustili hudbu a skákali sme po celej izbe a aj po posteli. Ako retardi. Poriadne sme sa vyblbli. Neraz sme sa potkli o moje oblečenie ktoré bolo porozhadzované po dlážke a furt sme sa na tom smiali. O dvanástej nás ale uzemnil oco že on chce spať takže máme byť ticho. Museli sme teda vypnúť hudbu a uložili sme sa aj mi. Frank sa naskladal do fotelky ktorú tam mám namiesto stoličky ktorú pokazil Mikey tým že sa na nej furt točil a dvíhal hore dolu.
"Gerard? Spíš?" spýtal sa ma asi po hodine. Uvedomili ste si niekedy že na otázku spíš neexistuje kladná odpoveď? :D
"Nie. A ty?"
Zasmial sa a ja s ním.
"Môžem zavrieť to okno? Je mi zima."
"Jasné. Môžeš."
Pohol sa.
"Au...jau au au! Do riti. Stŕpla mi noha." sťažoval sa so smiechom. Sadol som si a pozrel som sa naňho. Stál a krívkajúc si to namieril k oknu.
"Veď tak hybaj sem ak ti je tam zle..." Čo to zase trepem? Najskôr by som mal rozmýšľať a až potom rozprávať...Veď ale fakt kruci. Veď mám veľkú postel a on sa tam krčí vo fotelke...
Zavrel okno a otočil sa ku mne.
"Môžem?"
"Jasné že hej." On si fakt chce ku mne ľahnúť?
Posunul som sa zo stredu postele na polovicu bližšie k dverám. Spravil krok smerom ku mne. To zrejme zas zakopol o nejaké moje handry a treslo ho o zem. Rozosmial som sa.
"Si v poriadku?" spýtal som sa ho.
"Jasné. Zvykol som si." zasmial sa a vyliezol ku mne na postel. Tak sa zababušil že mu takmer ani nebolo vidno hlavu. Bol taký zlatý...
"A nebudeš mať zle že si nešiel domov?"
"Nie...To je okay. Vždy keď sme niekde hrali tak sme zostali na noc u Berta alebo sme šli niekam do baru. Babča už vie čo ako." povedal so zavretými očami. Zrejme už bol fakt unavený tak som zostal ticho. Stále som naňho ale pozeral. Proste som od neho nevedel odtrhnúť oči.
"Máš fajnú posteľ."povedal po tichu.
"Dik." zasmial som sa.
Zas zostal ticho. Už som si myslel že zaspal tak som sa pomaly načiahol po MP3-ku a pustil som si do slúchatiek hudbu. Ležal som na chrbte ale furt som sem tam pozrel na Franka. Čo sa to so mnou deje? Chcel som byť pri ňom bližšie.
"Dáš mi jedno?" spýtal sa. Trošku som sa zľakol. Fakt som si myslel že už spí.
"Slúchatko?"
"Hej."
On mi snáď číta myšlienky alebo čo. Na to aby som mu mohol dať slúchatko som k nemu proste musel bližšie. Ochotne som sa k nemu posunul a podal mu ho. Akurát mi vyhrávalo Misfits. To má rád aj on takže fajn. Tak sme zaspali s hudbou v ušiach.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Pansýý Pansýý | 18. listopadu 2011 v 9:09 | Reagovat

hmmm hmmm hmmm...Frank ma seree :/...ja by som koli tomu že am Bert pobozkal nevyletela z kapely...pičovina xD xD..ale inaaak Gerardovi sa začíína páčiť Frankieee ♥♥..oooch bude sex?!:D

2 Pansýý Pansýý | 18. listopadu 2011 v 9:12 | Reagovat

chcem pusu od berta až ekd bude čistý xD...aaaa :D :D...a bude si umybvať hubu xD...a nahodov je zlatýý xD

3 Partyposion Partyposion | 18. listopadu 2011 v 9:43 | Reagovat

no pome pome !! :-D chcem aspoň aby sa na neho Gerard vrhol !! :-D  :-D  :-D

4 Pansýý Pansýý | 18. listopadu 2011 v 10:03 | Reagovat

[3]: nebud uchylná okej?xD..joooooooooj..ceme nejakú šukačku konečne!xD

5 ValencePoison ValencePoison | 18. listopadu 2011 v 11:27 | Reagovat

ježiš baby..kludnite sa  xD   veď oni majú len šestnásť....Frank vlaste ešte len pätnásť...dočkajte ....omžno tam dačo také bude možno nie...nič neslubujem :D uchyláčky :D

6 mcrfans mcrfans | Web | 19. listopadu 2011 v 0:15 | Reagovat

Jeej.. mne sa strasne paci aky je ten pribeh fresh. Lahko stravitelny a nikde sa pri nom nestracam. :-) Ziadne zbytocne dlhe prehnane myslienkove pochody a tak. Pripomina mi to mna ked som pisala frerardy do zositka este tie prvsie. A uz nemam ten dar nic nekomplikovat. Velmi pekne odreagovanie, aj je to take, ze sa usmejem/zasmejem. :-)

7 ValencePoison ValencePoison | 19. listopadu 2011 v 14:23 | Reagovat

Ďakujem....ja to schválne písem tak aby sa na tom aj dalo zasmiať...ja nemám moc rada také príbehy pri ktorých sa dorevem...mám radšej také na ktorých sa dá zasmiať :D a aj keď je moc komplikované...potom si to musím čítať viac razí aby som tomu pochopila xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama