New school, new friend III.

6. listopadu 2011 v 14:02 | Valence poison |  New school,new friend
GERARD

Vošiel som do domu. To bol deň... A príde Frank. Asi by nebolo odveci trošku si upratať izbu....Zvalil som sa v kuchyni na stoličku a mama mi dala jesť.


"Musím si ísť dačo vybaviť do mesta."oznámila mi.
"Viem. Počul som že si to včera vravela ocovi."
"Aha."
"A Mikey?"
"Čo s ním?"
"Ja len či ho neberieš so sebou?"
"Nie. Prečo? Veď si nikdy nemal problém postrážiť ho..."
"Veď nie, nie. Nemám s tým problém. Ja len že príde Frank a poznáš Mikeyho."
"Frank je ten chlapec čo s nim chodíš zo školy?"
"Hej."
"Tak to prepáč, ale je to pracovne. Budem behať hore dole po meste a čo by som tam robila s Mikeym?"
"No okay."
"A kedy príde ten Frank?"
"Prečo?"
"Neviem. Bolo by zle keby som ho spoznala?"
"Vravel že okolo štvrtej."
"Noo...Tak ja už musím bežať a prídem až večer."
"Postarám sa aby tu už nebol."
"Gerard!"
"Dobre. Robím si srandu."
Odbehla do chodby a ešte sa obutá vrátila.
"Ozaj...Umyješ prosím ťa riad? Nestíham."
"Jasné." povedal som znudene. Už fakt nemám čo na práci len sa hrať na gazdinku.
"Dobre. Tak pa."
"Čau."
A odišla. Konečne. Pozrel som s na kredenec. Preboha! Celý bol zadrbaný rôznymi špinavými vecami. Hrnce, taniere, poháre,príbory a neviem čo všetko. Akoby nás bolo sto a nie iba štyria. A to tiež oco sa sem chodí iba vyspať. Má blbú prácu. Čo už. Tak som sa teda do toho pustil.
"Mami. Pozri už to mám!" vbehol do kuchyne Mikey.
"Mama tu neni. Šla do mesta."
Zosmutnel.
"A čo si jej to chcel ukázať?"
Znovu sa rozžiaril ako slniečko. Mám toho krpca fakt rád. Síce niekedy by som ho najradšej zamkol do kotolne(z čoho má panický strach) ale napríklad teraz by som ho najradšej vyobjímal.
Podišiel ku mne s nejakým zošitom. Utrel som si ruky do riflou a pozrel som si to. Typické prvácke veci. Na začiatku riadku písmeno A a celý riadok ním majú zapísať. Mikey sa dostal po M.
"Ty kokšo...A ako dlho si to robil?"
"Neviem...Asi hodinu."
"No takl to mi sme na jednej hodine zapísali tri veľké strany. Skoro mi odpadla ruka."
"A čo budeme dneská robiť?"
Vrátil som mu zošit.
"Mne dojde kamoš takže sa budeš musieť zabaviť sám."
"To ten čo s ním chodíš zo školy?"
"Hej."
"A prečo má v ústach náušnicu?"
"Čo?" a potom mi doplo. Ten pirsing. Jeden má v pere a druhý v nose a fakt sa mu to hodí. Zasmial som sa.
"To mám len tak na ozdobu."
"A prečo ty nemáš?"
"Pretože ti to najskôr musia prepichnúť. Ako keď dievčaťu robia dierku do ucha a ja nemám rád ihly."
"A to má potom už navždy?"
"Nie... Dá sa to dať dole."
"A tá dierka?"
"Časom zarastie."
"A môžem si aj ja dať náušnicu?"
"Keď budeš mať na to svoje peniaze tak sa daj trebárs aj potetovať."
"A to je čo?"
"Tetovanie? To ti na ruku alebo hocikam...aj na nohu nakreslia obrázok."
"A to sa neumyje?"
"Nie. Ono sa to robí tiež ihlou vieš. Tú farbu ti dajú pod kožu a tak to drží ale myslím že to dosť bolí."
"A ten tvoj kamoš má tetovanie?"
"Tak to fakt netuším."
Konečne som to doumýval a poukladal. To už boli tri. Vybehol som do izby a prvé čo som spravil...otvoril som okno. Už ani neviem kedy som tu naposledy vetral. Potom som zo zeme pozbieral oblečenie a narval som ho do skrine čo bol fakt boj. Aj tak sa to tam všetko nezmestilo tak som to nechal tak. Najväčší bordel mám aj tak pri stojane ale to je organizovaný bordel takže s tím nejdem robiť nič. Niečo sa mi ale nezdalo. No jasné... Chýbala mi tam jedna sada pasteliek ktoré boli dosť drahé. Kam som ich ale dal ??? Vtedy som si uvedomil že za mnou nebehá Mikey čo je dosť podozrivé. Šiel som za ním do izby ale nebol tam. Ten tam mal teda pekný bordel. Horšie ako ja a to už je čo povedať.
"Mikey?" zavolal som naňho.
"No...?"ozval sa z obývačky. Pobral som sa tam a samozrejme že mal tie pastelky on a čmáral si na nejaké papiere. Nie počkať...Veď to je môj zošit z DVK! (Dejiny výtvarnej kultúry)
"Mikey!" skričal som naňho. Preľaknuto sa na mňa pozrel.
"Si normálny? Div že mi ruka neodpadla keď som to písal a ty mi to celé pokreslíš navyše mojimi pastelkami! Koľko krát som ti vravel že nemáš brať moje veci?!"
"Ale keď ja také nemám!"
"A čo s tým mám ja? Povedz mame nech ti kúpi a daj mi ich!"
"Nie." zobral tie pastelky do ruky a schoval si ich z chrbát.
"Čo si to povedal? Brácha neštvi ma! Fakt nechceš aby som sa naštval!"
"Nie."povedal s úsmevom. Tak jemu je to ešte aj smiešne...Tak toto mu len tak neprejde.
"Veď dobre. Ty si to chcel."
Rýchlo som obišiel gauč a chcel mi zdrhnúť ale na to má moc krátke nohy. Chytil som ho okolo pása a zdvihol som ho do vzduchu. Kopal nohami akoby ho za to platili a smial sa. Hodil som ho na gauč ale dával som bacha aby sa neudrel. Nastavil som ruku.
"Posledná šanca. Tie pastelky!"
"Nie." smial sa.
"Veď dobre, dobre...Si myslíš že si s tebou nedám rady? Viem čo neznášaš!"
Dal som si ho pod pazuchu. Nie som žiaden silák ale tých jeho dvadsať kíl aj s topánkami ešte zvládnem zdvihnúť. Akurát som ho niesol cez chodbu keď zazvonil zvonček.
"Pusť ma!" kričal Mikey.
"Až keď mi vrátiš pastelky!"
"Nie!"
"Tak potom smola."
Otvoril som dvere. Bol to Frank.
"Čauko. Poď dnu. Ja si ešte dačo musím vyriešiť s týmto tu."
"Čaute." usmial sa. Vošiel dnu a zavrel za sebou dvere.
"A čo sním chceš robiť?" spýtal sa ma.
"Neviem...Najskôr ho zamknem do kotolne."
"Nie tam nie!"
Mikey neznáša kotolňu a ja to zneužívam keď nepočúva. Mama sa čuduje že ako to že ma tak počúva...Veru Mikey neni žiaden svätuškár. Napríklad mu mama dačo nechcela dovoliť a on potom rozbil sklo na dverách. Alebo si rozbil hlavu keď skákal po posteli...čo mu mama mimochodom zakázala a hlavou buchol o drevo...Keď som s ním ja nikdy nič neurobí lebo už vie čo o čaká. Minule som ho do tej kotolne fakt zamkol a chudák sa potom so mnou týždeň nebavil.
"Tak potom čo máš urobiť?"
Prevrátil očami a podal mi tie pastelky ktoré doteraz stískal v ruke. Vzal som si ich a postavil ho na zem. Len ticho stál a pozeral na mňa.
"Nezabudol si na niečo?ô
"Prepáč."
"Dobre. Nabudúce sa spýtaj keď budeš dačo chcieť a hlavne sa drž ďalej od mojich zošitov! Je to jasné? A teraz bež hore a uprac si izbu!"
"Ty máš čo hovoriť." zasmial sa. Výhražne som naňho pozrel tak ma radšej poslúchol a zdekoval sa.
"Ty kokso. Ako to robíš že ťa tak počúva?" divil sa Frank.
"To vieš...Roky skúseností. Viem ako naňho." zasmial som sa. Prešli sme do obývačky a ja som si obzrel to umelecké dielo v mojom zošite...No jasné...autíčka, domčeky, stromčeky, obláčiky...Zabijem ho!
Keď to zbadal Frank rozosmial sa tak že som si myslel že sa zadusí.
"To neni smiešne." urazil som sa.
"Prepáč ale...Ja z toho nemôžem."
"Veď hej...Ty to nemusíš nanovo prepisovať."
"A načo? Ja by som to nechal tak."
"Hej ibaže ty si ty a ja som ja. Nepotrebujem aby sa namne smiala celá trieda."
Prestal sa usmievať.
"Nechcem do teba rýpať ale už dlhšie sa ťa chcem na to opýtať...Furt potom čo máme odborné hodiny si taký iný...smutný. Čo sa deje?"
"Zatiaľ nič ale...vždy to tak začína..."
"O čom to rozprávaš?"
Ja neviem...Mám mu to povedať? Ale ako na to zareaguje ? Nechcem stratiť jediného kamaráta ktorého mám...Zrejme si všimol že váham.
"No tak...Nikomu to nepoviem. Mne môžeš veriť."
"O to ani tak nejde...skôr sa bojím ako na to zareaguješ..." povedal som úprimne.
"Ja to zvládnem neboj sa. Hovor!" hodil sa na gauč. Sadol som si teda k nemu.
"Neviem ako začať..."
Len ticho sedel a čakal kým začnem rozprávať...Na koniec som spustil...
"Začalo sa to už v prvej triede. Proste...Vždy som bol iný a všetci si zo mňa robili srandu. Tý starší mi vždy robili zle. Napríklad mi vždy brali desiatu alebo peniaze. Kvôli tomu som prestúpil na inú školu ale tam to nebolo o nič lepšie. Nikdy som nezapadol a čím som bol starší tým to bolo horšie. Najskôr si z teba robia srandu...nadávajú ti. Potom o tebe začnú rozširovať rôzne vymyslené hovadiny takže ak aj niekto mal záujem sa s tebou baviť tak si to pekne rýchlo rozmyslel a nakoniec ma vždy začali mlátiť...Len tak pre potešenie..."
Celý čas ako som rozprával som čumel do zeme takže neviem ako sa Frank tváril.
"A ...aj na tejto škole ťa niekto bije???" spýtal sa váhavo.
"Zatiaľ nie ale vravím...furt to začína tak isto."
"A to si učiteľ nič nevšimol?"
"Veď on v podstate ani nieje v triede...furt nám zadá robotu a potom furt niekam behá..."
"Tak vieš čo??? .....Ak ešte niečo budú riešiť povieš mi to!"
"A čo chceš robiť?"
"Neviem. Trebárs sa s nimi aj pobijem ale nik nebude urážať mojich kamarátov! Na to som fakt alergický!"
Ty kokšo. Tak to som fakt nečakal. On by sa s nimi pobil kvôli mne. Pozrel som sa naňho.
"Pozeráme ty tiež nemáš život ružovú záhradu." povedal a začal sa hrať s náramkom ktorý mal na ruke. Drevený, pekný.
"Čo sa ti stalo?"
"Stalo sa to zhruba pred dvoma rokmi..."
"Už som si upratal." vrútil sa tam Mikey a usadil sa medzi mňa a Franka.
"A čo s tým mám ja? Tak si dačo vymysli a choď preč!" odbil som ho ale on ma ignoroval a otočil sa k Frankovi.
"Ako sa voláš?" spýtal sa ho.
"Frank."
"Ja som Mikey."
Frank sa naňho usmial.
"Bolelo to?" ukázal na Frankov pirsing.
"Čo? Toto? Nie."
"Ale Gerard vravel že vraj to bolí..."
"Ja som povedal že asi...Ja nemám pirsing ak si si nevšimol."
Frank teraz pre zmenu pozrel na mňa.
"Ono to vyzerá že to bolí ale oni ti to tak rýchlo prestrelia že ani nevieš kedy. Skôr to trochu bolí potom keď to už je prepichnuté."
"A máš tetovanie?" zase vyzvedal Mikey.
"Nie. Zatiaľ nie ale plánujem si dať urobiť."
"Aj ja chcem!"
"Ale na to si ešte moc malí. Tuto popros Gerarda nech ti dačo nakreslí na roku tušom. To máš skoro to isté."
"No tak to ti ďakujem. Teraz sa ho už nezbavím."
Zasmial sa.
"Nakreslíš mi to?" spýtal sa ma Mikey.
"Ale to vieš že... NIE!"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Pansýý Pansýý | 14. listopadu 2011 v 12:36 | Reagovat

MIkey..do kotolne xD xD..ehm a Vera...Piericingi sa neprestrelujú..prepichujú sa velkov ihlov :D :-P

2 mcrfans mcrfans | Web | 15. listopadu 2011 v 16:47 | Reagovat

Strašne som sa smiala keď sa Mikey spýtal, prečo má Frank náušnicu v ústach. :D

3 ValencePoison ValencePoison | 16. listopadu 2011 v 17:28 | Reagovat

Pansýý...ale ked si to das prepichnuť v studiu tak tam maju take pistole na to...teda aspon si myslim... :D

4 Pansýý Pansýý | 19. listopadu 2011 v 23:43 | Reagovat

nemaju .D...pištolami sa prepichuju len uši :))..toto sa robí ihlov..šak viem svoje

5 Valence poison Valence poison | 24. listopadu 2011 v 18:59 | Reagovat

no dobre ved to je jedno....:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama