New school, new friend II.

2. listopadu 2011 v 21:28 | Valence poison |  New school,new friend
FRANK

Ráno som sa vyhrabal z postele a klasika. Najedol som sa, umyl zuby, prezliekol som sa a "hurá" do školy.


"Frank! Zabudol som si desiatu!" Zakričala za mnou stará mama. Vrátil som sa po ňu a potom som makal do školy. Musel som sa spýtať Gerarda na to čo povedal ten jeho bráška. Zabudol som jeho meno. Dokonca som dneská ani nešiel na cintorín. Gerarda som dobehol tesne pred školou. Potichúčky som zosadol z bicykla, došiel som k nemu zo sadu a chytil som ho za plece. Tak s ním trhlo že som sa toho zľakol aj ja.
"To som len ja. Frank." ukľudňoval som ho.
"Ježiši. Toto mi nerob!"
"Keby som tušil ako zareaguješ tak to neurobím. Fakt prepáč."
"V pohode."
"Vieš ja...Chcem sa ťa opýtať... O čom to včera rozprával tvoj brat? Prečo sa ma pýtal či som ťa neprišiel zbiť?"
"Prepáč ale o tom nechcem hovoriť."
"Prečo? Sme predsa kamoši?"
"Prepáč ale bude mi trvať dlhšie kým sa ti zverím s takýmito vecami. A možno to neurobím nikdy. Nerád na to spomínam."
Žeby ho na základke naozaj bili ? Celkom chápem že mi nechce hneď všetko vykecať. Pravdepodobne ešte stále váha či sa so mnou vôbec má baviť. Veď ani ja som mu v podstate nepovedal o sebe nič. Zamkol som si bike a len tak mimochodom som pozrel na hodinky.
"Do riti! Meškáme!" oznámil som mu.
"Kruci."
Obaja sme sa rozbehli do triedy. Prečo je to kurva až na treťom poschodí? Schody som bral po dvoch. Na druhom poschodí Gerard zakopol a spadol. Rozosmial sa a ja s ním. Chytil som ho za ruku a pomohol mu na nohy. Až pred triedou som si uvedomil že ho furt držím za ruku. On si to zrejme tiež uvedomil až teraz a hneď sme sa pustili. To by sa ťažko vysvetlovalo keby sme tak vbehli do triedy.
"Dobrý." pozdravili sme sa.
"Ale čo...To som si mohla myslieť." privítala nás triedna. Ostatný sa na tom zasmiali. My sme sa odtrepali do lavice a snažili sa chytiť dych.
"Páni. Toto bolo na posledy. Nabudúce vás zapíšem."
"Prepáčte." vysúkal som zo seba. Akoby mi na tom záležalo...
"Kde si sa flákal?" otočila sa ku mne Jamia.
"Že flákal?! Ty si skús šlapať na bicykli z druhého konca mesta!" Že flákal...
"Dobre, dobre. Veď sa hneď nehnevaj. Ach tá tvoja škorpiónska povaha."
"Máš niečo proti škorpiónom?"
"Nie vôbec nie...Inak...Bol si včera na nete?"
"Nie. Prečo?"
"Bert písal že chce aby sme vo štvrtok dačo pohrali."
"C...on je dobrý."
Bert je spevák v našej kapele.. Si moc o sebe myslí a navyše mám z neho divný pocit. Tiež by ste mali. Furt na mňa čumí a akosi nevie pochopiť že o neho nemám záujem. On je tak trochu opačne orientovaný.
"Prečo? Máš niečo iné na programe?"
"Nie ale mohol by som mať."
"Veď dobre dobre...My vieme že ho nemáš v láske."
"Škoda že on si to do teraz neuvedomil."
"No...Čo už keď si tak neuveriteľne sexy a neodolateľný."
"Neprovokuj lebo sa neudržím." nahodil som úchylný pohľad a stiahol som jej z pleca tričko.
"C...Sa nehanbíš takto na verejnosti?" Zatvárila sa urazene a otočila sa dopredu. Zasmial som sa na tom a počul som že aj ona sa fakt premáha aby sa nerozosmiala. Chcela hrať urazenú. Pozrel som sa na Gerard. Pozeral na mňa ale keď som sa k nemu otočil zrazu ho zaujala lavica. Ani som mu nevidel tvár lebo mu ju prekrývali čierne vlasy. Nenapadlo mi nič čo by som sa ho spýtal tak som zostal ticho aj ja.
Učka nás vzala až úplne dole do nejakej pivnice po knihy. Každému dali jeden druh učebnice a keďže nás je v triede dvadsaťpäť bola z toho pekná kôpka. Ja s Gerardom sme vychytali čítanky. Dosť hrubé s tvrdým obalom. Dali sme sito na polovicu a pustili sa šľapať schody.
"Môžem otázku?"Spýtal sa ma Gerard cestou.
Hurá! Konečne sa ozval. Od vtedy ako sme sa rozprávali pred školou sa neozval čo je už takmer dve hodiny.
"Jasné."prikývol som.
"Nechcem do teba rýpať...ale...Ty s tou babou chodíš?"
"Myslíš Jamiu?"
"Uhm."
"To vieš...ona je..."Zakopol som o schod a treslo ma o zem aj so všetkými tými knihami. Udrel som si koleno.
"Si v poriadku?" spýtal sa ma starostlivo Gerard.
"Viem ďalšiu vec ktorú máme spoločnú...Nevieme chodiť po schodoch."
Obaja sme sa rozosmiali.
"No jasné...Typický Frankie."
Zrazu nad nami stála Jamia s tou čiernovláskou čo s ňou sedáva. Aj oni mali nejaké knihy. Vyplazil som na ňu jazyk a ona spravila to isté.
"Ahojte." ozvala sa tá čiernovláska."Schválne či si dobre pamätám. Ty si Gerard však?"
"Hej."
"A ty si...?"
"Frank."povedali sme naraz s Jamiou. Zasmiali sme sa na tom.
"Ja som LynZ"
S Gerardom sme ukladali tie knihy a ja som našiel jednu ktorá držala po kope fakt len silou vôle. Chytil som ju len za ten tvrdý obal a zdvihol som ju. Na to sa rozpadla a vypadli z nej všetky strany. To vyvolalo záchvat smiechu.
"Tá to už zrejme nerozchodí."smial som sa keď som tie strany ukladal do väzby. Konečne sme sa pobrali do triedy a už sme tam došli bez pádov. Tie knihy som doslova hodil na zem pred tabuľu a šli sme si sadnúť. Teraz sa do debaty zapojila aj LynZ a celkom sa chytal aj Gerard. Predtým nás ani nevnímal a teraz aspoň počúval. Akurát keď došla učiteľka sme všetci dostali záchvat smiechu.(LynZ hovorila nejakú historku) Tá nás teba riadne uzemnila. Chvíľu sme boli ticho ale potom začala rozdávať knihy a my sme sa znovu rozkecali. Učka práve rozdávala čítanky a ja som bol fakt zvedavý kto dostane tú rozpadnutú. Dostal ju jeden chalan. Tmavé hnedé vlasy, asi o hlavu vyšší odo mňa. Zdvihol ju za obal presne ako predtým ja a aj jemu vypadli všetky strany. To už som fakt nemohol vydržať a s Gerardom sme sa nahlas rozosmiali.
"Mládež! Je na čase aby ste sa spratali do kože. Neviem ako ste to mali na základných školách ale tu sa takéto správanie netoleruje! Takže sa láskavo ukľudnite." sundala nás učiteľka. Teda vlastne profesorka. Mal by som ju oslovovať profesorka. Baby sa potom otočili dopredu a ja s Gerardom sme sa dusili smiechom. Postupne pred nami vyrástla pekná kôpka kníh a všetky sme si museli podpísať. Učiteľka, teda profesorka, nám potom rozdala nejaké papiere.
"Potrebujem tam podpis vašich rodičov. Oboch. A nech vás ani nenapadne sfalšovať to. Do ďalšej triednickej mi to odovzdáte. Všetci. Nech nebude takého čo to nebude mať!"
Zbežne som si ten papier pozrel. Vlastne nebol len jeden. Bolo ich viac a boli zopnuté do kopy. Neviem čo to boli za papiere ale jeden bol že či chcem chodiť na nábožko alebo na etiku a podobné blbosti. To mi však starosti nerobilo. Do riti. Totálne mi to zničilo náladu. Zdvihol som sa zo stoličky a došiel k profesorkynmu stolu.
"Nejaký problém?" spýtala sa ma. Bolo vidno z jej správania že dneská sme ju s Gerardom dostatočne nasrali.
"Prepáčte. Chcel som sa len opýtať...Môžu mi to podpísať starý rodičia?"
"Nie. Vaši biologický rodičia. Nebodaj nebývate s nimi? Ak ste na prechodnom pobyte u starkých namiesto iternátu tak to nevadí. Triednickú máme až na budúci týždeň a predpokladám že cez víkend pôjdete domov."
"Nie...Tak to neni... Zle ste ma pochopili...Rodičia...Moji rodičia mi to nemôžu podpísať pretože...Proste...Bývam u starkých...Nie som tam namiesto internátu."
"Chcete povedať že vás majú na starosti starý rodičia? Majú to na papieri?"
"To neviem ale najskôr áno. Oni sú jediná rodina ktorú mám." Bože už som zase skoro reval. Kľud Frank. Dýchaj!
"Aha. Prepáčte. To mi je ľúto. Samozrejme ak vás majú v opatere tak vám to môžu podpísať oni. Zle som vás pochopila. Naozaj sa ospravedlňujem."
"To je v poriadku. Ďakujem."
Odtrepal som sa naspäť do lavice. Ten papier som aj s ostatnými knihami narval do ruksaka. Nechal som si hlavu sklonenú dole a do tváre mi padali vlasy. Bol som dosť mimo...
"Frank? Si v poriadku? Čo je s tebou?" začul som Gerardov hlas. Položil mi ruku na chrbát.
"Ale nič. Som v pohode."
"Mňa neoblbneš! Čo sa stalo? No tak... Mne to môžeš povedať."
Bože nie...Prečo ma nenechá tak? Takýmito otázkami mi fakt nepomôže.... Musím byť sám.
"Prepáč."povedal som mu. Prešiel som k profesorke a spýtal sa i môžem ísť na vécko. Pustila ma. Na vécku nik nebol...je hodina. Otvoril som okno...vyklonil som sa z neho a pustil som si hudbu. Niekto mi položil ruku na chrbát. Bola to Jamia.
"Si okay?" spýtala sa ma.
"Hej, hej. Len som chcel byť chvíľku sám."
Fakt som si vážil že za mnou prišla...vždy si všimne keď mi je smutno. A vzhľadom na to že sme boli na chalanských véckach...klobúk dolu.
"Keby dačo tak povedz hej...Mne sa môžeš posťažovať..."
"Ja viem Jam."
"To je dobre...Že to vieš."
Ešte chvíľu sme tam kukali von z okna a potom sme sa vrátili do triedy. Gerard sa ma nič nepýtal. Dokonca na mňa ani nepozrel. Čumel do lavice. Akoby na nej bolo niečo zaujímavé okrem toho smajlíka ktorého som tam naškrabal cez prestávku. Žeby sa na mňa hneval? Ale prečo? Profesorka nás potom previedla po škole...Nepamätám si kde je telocvičňa. Čo už. A potom sme sa už normálne učili. Gerard sa medzitým so mnou zase začal baviť a teraz sme si pozerali rozvrhy. Blbé. Teraz skončila štvrtá hodina a máme sedem. On má teraz dve hodiny svojho odboru a ja mám zas ten svoj. Že tvorba hračiek xD. Ale poslednú anglinu máme spolu. Aspoň dačo.
Bože. Skoro som tam zomrel od nudy. Zas tí ľudia nie sú až taký špatný ako som si pomyslel keď som prvý krát vošiel do triedy, ale aj tak nič moc. Myslím že jediný normálny ľudia z tejto triedy sú Gerard a LynZ. Jamiu poznám zo základky. Je mi ako sestra. Trochu som kecal s tými dvoma chalanmi ale inak nič moc...
Keď som potom prišiel do triedy normálne som mal chuť ich objať. :D Fakt som bol šťastný že konečne niekto s kým si môžem normálne pokecať. Tý chalani furt mleli o svojich bývalkách a ja čo babu nikdy nemal som nemal o čom rozprávať...
"No čau. Ako bolo?" spýtal som sa ho.
"Ušlo to..."
Zdal sa mi nejaký čudný. Vyzeral akýsi smutný.
"Si okay?" niečo sa mi na ňom nezdalo.
"Ale hej. Jasné. A čo ty?"
"Skoro som sa tam unudil na smrť...Fakt je tam bez vás nuda."
Pousmial sa. Chcel som udržať debatu a bolo mi jasné že je to na mne tak som tresol prvé čo ma napadlo.
"Máš babu?"
Čo to trepem???? Tie blbé keci tých dvoch chalanov mi zrejme udreli na mozog. Prekvapene na mňa pozrel.
"Nie."
"A už si nejakú mal? " tak keď už som načal tému...
"Raz...Ale nedopadlo to najlepšie. A ty?"
"Ja nie. Nikdy som nemal babu ako že fakt. V škôlke som s jednou chodil ale to sa asi neráta že...? Ná škole o mňa nemali moc záujem."
"Neverím. Keď si teraz všimnem ako na teba tie baby pozerajú..."
"Čo?"
Pozrel som sa do triedy...A fakt... Smerom k našej lavici čumeli tri baby a keď som sa obzrel tak uhli pohľadom.
"Noo...Čo vieš či nepozerajú na teba?"
Zasmial sa.
"Vieš ja som mal také blbé obdobie a s nikým som sa nebavil. Ľuďom som sa vyhýbal. S nikým som sa nebavil tak sa ani nikto nebavil so mnou....až na Jamiu. Vtedy čo si sa na ňu pýtal... To ona ma dostala z tých mojich depiek. Doslova ma donútila vziať znovu do ruky gitaru a to ma vrátilo späť."
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Pansýý Pansýý | 14. listopadu 2011 v 12:26 | Reagovat

"ach tá tvoja škorpionska povaha"...no dík xD xD
a..*HYSTORIA!..z tvrdím Y??:D :D...ale inak je too supeer....inak čo sa tam potkol to sa aj mne stalôo :D :D...nieeje frank niečo také ako ja ?:D :D..FEST DOBRéé!!:D :-)  :-)  :-)  8-)  :-P  O_O  O_O  O_O  O_O

2 mcrfans mcrfans | Web | 15. listopadu 2011 v 16:32 | Reagovat

Aká milá je Jam, :) Inak ešte si pamätám, že keď som išla na strednú tak tiež som si nevedela zvyknúť skoro celý prvý rok na to oslovovanie. Že profesori. :-)

3 ValencePoison ValencePoison | 16. listopadu 2011 v 17:25 | Reagovat

v prvej časti som sa ospravedlnovala za pravopisné chyby...nemožem zato že mam peťky z diktatov xD    a hej to s tymi profesormi ani ja si neviem zvyknut :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama