New school, new friend

29. října 2011 v 15:53 | Valence Poison |  New school,new friend
Ňoo...dopredu sa ospravedlňujem za prípadné pravopisné chyby. Tento príbeh som písala v období keď som aj ja začala chodiť na strednú a inšpirovala som sa mojou školou. Veľa tých pocitov je zhodných s mojimi...dúfam že sa vám bude táto story páčiť.

GERARD

OMG! Zasraný budík! Prečo vlastne zvoní? Aha jasné... Do školy. Na strednú. Zabite ma dakto...Tak sa mi nechce...Len dúfam že tam nebudem mať takých idiotských spolužiakov ako na základke.


Je to umelecká škola a ja sa tam budem učiť kresliť komixy (obor komixy som si vymyslela). Myslím že už teraz ich viem kresliť, ale tak niekde musím na strednú. Kto nechodil na strednú tak skončí vo vezení a to by som fakt nerád takže to tie štyri roky musím nejako prežiť. Pomaly som došiel ku škole. Nemám to ďaleko, ale aj tak som prišiel zo zvonením. Navyše vôbec netuším kam mám ísť.
Šiel som pomaly k budove keď okolo mňa preletel niekto na bicykli. Bol to ten malý bicykel(BMX) a sedel na ňom nízky chalan. Zaparkoval v stojane na bicykle a kým si ho zamykal som ho dobehol. Mal na sebe sivé priliehavé rifle s dierou na kolene.
Vošiel som do chodby.Fakt nemám predstavu kam mám ísť. Obzrel som sa po miestnosti ale nikde som nevidel žiadni oznam alebo čo. A nemám ani net doma..vypadol nám z neznámych dôvodov. Tento týždeň by nám to mali prísť opraviť ale to mi je teraz prd platné. Ten chalan prešiel poza mňa a zastal pri sklených dverách. Bol tam nejaký papier. Potom sa otočil a pobral sa hore schodmi. Šiel som sa pozrieť čo to tam študoval. Jasné...Na papieri tam bolo napísané: "Prváci sa zhromaždia v prednáškovej miestnosti."
Bože ja som debil. To mi fakt mohlo napadnúť. Viem kde to je tak som sa tam pobral.
"Ale... Ďalší pán ktorý nevie chodiť včas." privítala ma riaditeľka keď som vošiel.
"Prepáčte." sadol som si vedľa baby s čiernymi vlasmi.
"No takže. Dúfam že už nikto nedoplachtí a že už konečne môžme začať. Mňa už všetci poznáte..." a blá blá blá samé kecy. Začínal som ľutovať že som si nevzal MP3-ku. Potom nás konečne rozdelila do tried podľa odborov. Ja som v 1.B. S našou novou triednou sme sa pobrali celá trieda na tretie poschodie. Vošiel som do triedy a hneď som zamieril k poslednej lavici pri okne. Bol to môj flek posledných deväť rokov a proste som si ho obľúbil. Nik si ku mne neprisadol čo som aj čakal. Predo mňa si sadla tá čiernovláska ešte s jednou babou. Triedna potom začala dačo rozprávať ale moc som ju nevnímal. Vtedy niekto zaklopal a šla otvoriť.
"Prepáčte. Som sa tam zabudol." ozval sa hlas.
"Ktorý ste odbor?"
"Tvorba hračiek."
"Dobre. Poďte. Aj sa mi zdalo že niekto chýba."
Vošiel ten chalan čo som ho stretol pred školou. Rozhliadol sa po triede. Mal fakt pekné črty tváre a dlhšie tmavohnedé vlasy. Zamieril ku mne a mne až v tedy doplo že je pri mne jediné voľné miesto. Dačo šepol tej babe čo sedela vedľa tej čiernovlásky a potom sa zvalil vedľa mňa.
"Čau."povedal mi.To ma fakt zaskočilo. On si ma všimol. Nezvyk.
"Čau."vykoktal som.
Triedna potom povedala že by sme sa mohli popredstavovať. Našťastie začali od druhého konca.
"Vy dvaja ste sa pekne našli. Dúfam ale že nebudete meškať každí deň. Nemám to rada." skonštatovala triedna keď sa dostala k nám dvom. Ani jeden sme na to nič nepovedali ale podaktorý sa na tom zasmiali.
"Noo...Môžte sa predstaviť."
"Volám sa Gerard Way. Mám šestnásť a som odtiaľto." nevedel som čo viac by som povedal tak som zostal ticho.
"Dobre. Ďalší."
"Ja som Frank Iero. Mám pätnásť a tiež som odtiaľto."
"A máte nejaké záľuby?"
"Tak hrávam na gitaru a mam aj kapelu s kamošmi."
"Hej? Len aby ste stíhali školu!"
Len sa zasmial k jeho hlasu neprirodzene vysokým hlasom.
Potom triedna na tabuľu napísala rozvrh ale ja som nemal ani pero ani papier. Frank si to všimol a dal mi aj papier aj mi žičal pero. Tak takto sa ku mne nik nespával ani nepamätám. Nikto sa so mnou nebavil lebo ma všetci mali za emáka a keď sa bavili tak mi len nadávali.
Konečne nás pustila domov a trieda bola v priebehu piatich sekúnd prázdna. Ja som šiel poslední a Frank šiel so mnou.
"Ty toho moc nenarozprávaš čo?" spýtal sa ma cestou.
"No..."
"Takže si radšej sám?"
"Som zvyknutý."
"A nevadím ti?"
"Nie."
"Tak fajn."
Šiel rovnakým smerom ako ja.
"Bývaš ďaleko?" spýtal sa ma.
"Ani nie. Ty?"
"Dosť."
Znova ticho. Bolo mi jasné že čaká kým sa ozvem ja. Chcem mať už konečne kamaráta...
"Takže... ty máš kapelu?" vysúkal som zo seba. Nič iné mi nenapadlo.
"Hej. Tá baba čo sedela predo mnou...Volá sa Jamia a ona nám hrá na bassgitaru. Inak ešte traja chalani a ja."
Zase ticho...
"A čo počúvaš za hudbu?"
"No...Všetko možné...Misfits."
"To aj ja ale hlavne Black flak. To je moje."
Usmial som sa.
"Nakoniec...Máme spoločné tri veci." zasmial sa.
"Aké?"
"No...Máme rovnakú triednu, počúvame Misfits a nevieme chodiť včas."
Zasmiali sme sa. Potom sme už kecali v pohode. Zrazu sme boli pred mojím domom.
"Tu bývam." oznámil som mu.
"Veď ty to máš riadne blízko. Ja ešte musím šlapať dva kilometre."
"Tak prečo nechodíš autobusom?"
"Nechodí žiadni a hodinu skôr nepôjdem. Kedy pôjdeš zajtra do školy?"
"Neviem."
"Počkáš ma?"
"Neviem...keby som ťa čakal tak na 100% prídeme neskoro. Veď ma dobehneš."
"A prečo nejdeš aj ty na bicykli? To by si ma mohol počkať."
"Neviem či je ten môj bicykel ešte pojazdný..."
"Gerard."ozvalo sa od dverí. "Gerard musíš ísť so mnou. Musím ti ukázať nové knihy."
Mikey ma chytil za ruku a ťahal ma dnu ibaže som sa zaprel takže nemal šancu. Pevne som ho ale držal za ruku aby sa mu náhodou nevyšmykla a aby nespadol na zem.
"Mikey! Ukľudni sa!"
"Poď!"
"Prepáč. Bol prvý krát v škole a ešte mu nedoplo že sa tam nemá tešiť." povedal som Frankovi.
"To je tvoj brat?"
"Hej."
Mikey si zrejme až vtedy všimol Franka pretože ma konečne prestal ťahať a postavil sa vedľa mňa.
"Kto je to?" ukázal prstom na Franka.
"Spolužiak."
"Čau."pozdravil ho Frank.
"Však Geeho nezbiješ?"
Bože! Mikey má dobrú pamäť a ešte furt nezabudol na to ako ma tu hľadali moji bývalí spolužiaci a zmlátili ma rovno pred ním. Frank sa na mňa pozrel s otázkou v očiach. Tak toto bolo fakt divné. Netušil som čo mu povedať.
"Nie. Samozrejme že nie. Prečo by som to robil?" spýtal sa Frank Mikeyho.
"To neviem." Mikey naňho stále zazeral a on pozeral na mňa. Teraz som si všimol že má fakt pekné oči. Veľké, hnedé. Nenapadlo mi nič iné ako:
"Dobre krpec...Nechcel si mi náhodou ukázať knihy?"
Zabralo to. Mikey zabudol na Franka a znovu ma ťahal do domu.
"Tak zajtra hej?" spýtal som sa Franka.
"Hej jasné. Zajtra. Čau."
"Čau."
A potom odišiel. Chvíľu som za ním pozeral a potom som sa nechal Mikeym zatiahnuť do kuchyne. Na stole mal porozkladané všetky knihy. Nato že je prvák mal toho fakt dosť. Bola tam aj mama.
"Čau." pozdravil som sa jej.
"Ahoj. No...ako bolo v škole?"
"Nuda."
"A čo spolužiaci?"
"Fajn. Už mám kamoša."
"Tak to som rada."
Potom som bol s Mikeym. Naučil som ho napísať svoje meno a potom sa podpisoval do všetkých kníh a zošitov. Aký bol len šťastný. Som zvedavý do kedy mu to vydrží. Len dúfam že mu v škole nebudú robiť zle. Fakt nechcem aby dopadol ako ja.
Ľahnúť som si šiel o desiatej, keď prišiel oco, ale zaspal som až okolo jednej. Čo už so mnou.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 mcrfans mcrfans | Web | 15. listopadu 2011 v 16:20 | Reagovat

Jej, to je tvoj prvy pribeh, ci uz ich mas aj viac? :-) Velmi pekne, idem citat dalej :-)

2 ValencePoison ValencePoison | 16. listopadu 2011 v 17:23 | Reagovat

prvy čo mam na stranke...v zošitoch ich je viac :D

3 KobraKid KobraKid | 18. listopadu 2011 v 13:31 | Reagovat

Jéj :) dobré idem čítat dalej :)

4 Terkie Terkie | Web | 9. června 2012 v 18:33 | Reagovat

Je to úžasný..zvlášť poprvé,co to čtu ve slovenštině a moc se mi to líbí! ') jdu číst dál..:D

5 Kessi Kessi | Web | 13. ledna 2014 v 20:47 | Reagovat

Hezký příběh, už třetí co od tebe čtu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama